Podfukári 2

Úspešná prvá časť Podfukárov (alebo Now You See Me, ak chcete) musela logicky nabrať pokračovanie. Predsa len, bola by škoda nevydojiť z komerčného úspechu ďalšie peniaze. Navyše, v jednotke zostalo priveľa nevyriešených otázok, záver hodný pokývania plecami a veľmi slušné herecké obsadenie, ktoré by bolo škoda použiť len jednorázovo. A tak sa do našich kín pred pár týždňami dostalo pokračovanie snímky o kúzelníckych príhodách partie iluzionistov s podtitulom 2. dejstvo.

Na začiatok je nutné povedať, že filmy zamierili do kín s trojročným rozdielom. A to môže aj pri najlepšej vôli producentov spôsobiť problémy s hereckým obsadením. V tomto prípade sa z plátna „čarovne” vytratila Isla Fischer. Jej odchod neznamenal pre dianie vo filme obrovskú stratu (keďže sa našla iná kočka, ktorá doplnila kvarteto Štyroch jazdcov), napriek tomu nebol dostatočne vysvetlený. V skutočnosti je herečka tehotná, a tak sa výroby nemohla zúčastniť. Srdce mužského diváka zostalo sklamané aj vďaka ďalšej ženskej absencii – v 2. dejstve sa ani nemihne Mélanie Laurent.

Spomenuli sa už absencie, poďme k návratom – „nesmrteľná” dvojka Morgan Freeman a Michael Caine si neodpustili ďalší zárez vo svojej už tak dosť bohatej filmografii, a tak úsporne sekundujú svojim kolegom. V Číne sa ocitajúca partia má tiež tú česť stretnúť sa s postavou úplne novou. Hlavný zloduch celého dobrodružstva je stelesnený symbolom čarodejníckych filmov jednej generácie – Danielom Radcliffeom, dobre známym aj ako Harry Potter. Na prižmúrené oči však v tomto prípade nie je dôvod, jeho postava Walter Mabry dáva zabudnúť na chlapčenské časy s prútikom v ruke a namiesto toho prináša plnokrvného záporáka, so všetkým, čo k rozmaznanému „idemsipotomčochcemaničmanezastaví” chlapíkovi patrí. No a k poslednému dôležitému nováčikovi: Lizzy Caplan ako ženský element v tíme nezavadzia, no jej občasné tmelenie partie pôsobí rušivo a nie príliš dôveryhodne – predsa len, medzi Štyroch jazdcov ju prijali len nedávno.

Od začiatku sa divákovi dostáva trochu iný pohľad na veci, než v predchádzajúcej časti. Mark Ruffalo je (na základe odhalenia z konca prvej časti) oveľa dôležitejšia postava, než sa pôvodne čakalo, a tak vnímame dej najmä cez neho. Filmový Dylan je šéfom celej partie, ktorá sa však dostáva do problémov. V nich sa ocitá aj on sám, keď je odhalený svojimi kolegami z FBI. A dej sa následne presúva do Číny. Našťastie.

Zaradiť 2-ku len do jedného žánru nie je celkom jednoduché. Od typickej komédie má ďaleko, sem-tam však nejaký frk z úst postáv vyletí a odľahčí prepchaté dianie na plátne. Žiaden však nie je taký, na ktorom by ste sa pousmiali aj pri obede deň po dopozeraní. Keď už sme pri prepchatom dianí – divák sa vážne nenudí. Najmä ten vnímavý. Síce sa stane, že režisér sa rozhodne strestať prítomného konzumenta citovým výlevom o hľadaní zmyslu života, bratskej láske alebo o dokonalosti plánu, ale dá sa to príjemne ignorovať. Poznáte: postava, ktorá hovorí, sa tvári, že tomu rozumie, postava, ktorá to prijíma, detto. Prítomný divák nechápe, aj keď sa snaží, avšak ono to tam musí byť, lebo veď čo by to bolo za film, keby v ňom chýbalo: „Ty vieš, že ja viem…“ (dramatické ticho). „A ja viem, že ty vieš, že viem“ (dramatické ticho a úsmev). „Ale nakoniec vieš, že viem, že to, že vieš, že vieme, ťa dostane…”

Zmena prostredí v troch lokalitách len nahráva vizuálnej príjemnosti snímky. Argument, že príbeh je chaotický, je sčasti pravdivý. Človek sa proste musí zamyslieť nad tým, prečo postava koná, ako koná. Nakoniec to v drvivej väčšine dáva zmysel, no aspoň trochu by sa v prípadnej trojke mohli tvorcovia posnažiť vysvetliť niektoré „ťahy” viac po lopate.

Špeciálny odstavec si zaslúži Woody Harrelson a jeho kúzelnícka dvojrola. „Dobrý” Woody nemá vlasy, je fanúšikom klobúkov a vo svojej podstate je to milý človek. Jeho brat pracuje pre zloducha, vlasy má, kúzelnícke schopnosti tiež a dokonca aj zmysel pre humor. Hoci trošku iný ako jeho súrodenec. Jeho prítomnosť po istej chvíli vyvoláva úsmev na tvári ešte skôr, než prehovorí. Vlastne sa pokojne môže stať aj to, že inak kladným hrdinom naklonený divák začne fandiť aj tomuto indivíduu, ktorého hlavnými znakmi sú komplikácia života ostatným a rozosmievanie. Splnené!

Rozhodnutie pozrieť si snímku je dobré učiniť až po spoznaní prvej časti. Pochopenie deja by bez toho bolo úlohou navyše, hoci pri silnej predstavivosti a schopnosti mávnuť rukou nad detailmi by človek zvládol aj to.

Menej vysvetľovania kúzel (aj keď ani tomu sa nevyhneme), nadupané zvukové efekty a ako inak, strih, bez ktorého by kúzla nefungovali. Tvorcom sa do veľkej miery podarilo vo „vonkajšej” kostre filmu opraviť chyby, prípadne citlivo ponechať to, čo robilo jednotku tak jedinečnou. Nevyhli sa však prapodivnému záveru. Ten človeku zanechá (opäť) priveľa otázok a nejasný pocit, či by prípadnú tretiu časť chcel vidieť. Veľa je odhalené, veľa zostalo nezodpovedané. A prípadná trojka by mohla ozrejmiť niektoré logické nejasnosti v deji. Je jasné, že pobyt v strižni nemusel finálnemu dielu prospieť, vysvetlenie záhady s čipom na konci filmu či iné drobnosti by však zrejme v snímke, ktorá sa chce radiť medzi naozaj dobré, byť nemali.

Mnoho recenzií hovorí o nezvládnutom nadviazaní na prvú časť. Ja si však myslím, že druhí Podfukári boli ešte o čosi lepší ako tí prví. Kým v debute som ostal zo záveru sklamaný a dej nemal taký šmrnc, dvojka už vo mne zanechala lepšie pocity. Nedostatky v deji a niektoré scény, ktoré pôsobili viac ako neuveriteľne, či jemne chaotická zápletka bránia tomuto filmu dostať lepšie hodnotenie (ech, a tie dialógy na úrovni Aristotela s Platónom o ničom). Na druhej strane, úsmevné hlášky, kvalitné herecké výkony a oslňujúce efekty robia film skutočne hodným vidieť. Nie nezabudnuteľným, ale určite nadpriemerným.

---