Podoba vody
Láska neutopiteľná

Po rokoch rokúcich mi tento film pripomenul, že som raz ešte v detstve videl v telke staré ruské romantické sci-fi Človek obojživelník. Vtedy na mňa mohutne zapôsobilo, ale pamätám si už len silu dojmu, takmer nič z deja alebo ako vyzerali hlavné postavy. Aj vy máte takéto klenoty ukryté v záhyboch šedej kôry?

Súvislostí je viacero. Guillermo del Toro tiež rozpráva príbeh o stvorení, ktoré dokáže dýchať vo vode aj na vzduchu, jedinom svojho druhu. Jeho schopnosti chcú istí ľudia zneužiť a jedna žena sa doňho zaľúbi. Sovietska rozprávka je z roku 1962, približne z toho istého obdobia, v ktorom sa odohráva del Torova.

Situovanie do 60. rokov umožňuje režisérovi využiť kulisy a motívy vesmírnych pretekov a paranoje studenej vojny (plagáty v zamestnaneckých šatniach varujúce proti špiónom). Sally Hawkins ako Elisa, nemá vinou detského zranenia hrdla, upratuje v tajnom vládnom laboratóriu v Baltimore, kam plukovník Strickland (Michael Shannon) dovezie v uzavretej nádrži prazvláštne humanoidné stvorenie z Amazónie.

Elisa Esposito má iba dvoch priateľov, staršieho reklamného maliara Gilesa (Richard Jenkins) z vedľajšieho bytu a kolegyňu Zeldu (Octavia Spencer). S Gilesom žijú nad kinom v štýle filmových palácov z 20. rokov, v televízore žasnú nad hollywoodskymi muzikálmi. Pred odchodom do práce si Elisa dáva variť vajíčka a vlezie do horúcej vane, kde masturbuje.

Postavy sú ako v klasických hollywoodskych príbehoch charakterizované od začiatku svojím konaním (s miernou komplikáciou v prípade doktora Hoffstetlera). Zo Shannona v úlohe Stricklanda ide strach a o čosi neskôr aj hnus. Prejavia sa jeho sadistické črty a dva prsty, ktoré mu prišijú potom, čo mu ich obojživelný tvor odhryzol, mu černejú a zapáchajú. Giles je roztržitý rojko, narodený do zlých čias. Zelda je naopak praktická až do kosti, jazyk sa jej nezastaví, predstavuje poctivú robotnícku triedu v prostredí namyslených vedcov v bielych kabátoch a strohých ozbrojencov z vojenskej polície.

Medzi osamelou, ale priateľskou Elisou a obojživelníkom sa začína rozvíjať krehký vzťah, (sexuálne) symbolizovaný vajíčkom. Šupinatý tvor (Doug Jones) tiež nerozpráva, no rýchlo sa učí posunkovú reč. Ich komunikáciu si všimne jeden z laboratórnych vedcov, doktor Hoffstetler (Michael Stuhlbarg).

Zatiaľ film prináša aj pohľad do Stricklandovho súkromia. Vzorová americká rodinka z prelomu 50. a 60. rokov s atraktívnou manželkou, zvŕtajúcou sa okolo sporáka na podpätkoch a dvomi deťmi, visiacimi na každom oteckovom slove, ho však akosi nenapĺňa spokojnosťou. Pri sexe manželke zapcháva ústa, aby bola ticho. Zrejme zvláštna úchylka; v labáku z pozície autority hrubo obťažuje Elisu.

Vojenské velenie sa rozhodne obojživelníka zlikvidovať. „Nechcem, aby ste zničili takú zložitú a nádhernú vec!“ Protestuje Hoffstetler, ale márne. Vo vidine ďalšieho kariérneho postupu si Strickland kupuje najnovší model Cadillacu, vraj symbol budúcnosti. Budúcnosť sa však vyznačuje tým, že zvykne prekvapiť.

Na pohľad Podoba vody variuje rozprávkový motív krásky a zvieraťa. Del Torova záľuba v netvoroch a magických motívoch zrážajúcich sa s historickou či súčasnou skutočnosťou je známa z jeho vyjadrení aj z jeho filmografie. Asi najpôsobivejším príkladom tohto spojenia bol doteraz Faunov labyrint z roku 2006. Nie je problém ho nájsť aj inde v jeho tvorbe, či už je to Hellboy alebo Ohnivý kruh (Pacific Rim).

Zároveň snímka poskytuje komentár aj k uniformnosti a netolerancii klasického Hollywoodu. Nemý alebo hendikepovaný ústredný pár odporuje naškrobenosti a bezchybnosti Ginger a Freda. „Kráska“ nie je kráskou „typu z reklamy na parfum“ (del Toro). Za hlavných hrdinov hovoria vedľajšie postavy, černoška a utajený homosexuál, ktorí by sa vo filme z daného obdobia buď vôbec neobjavili alebo by boli na smiech.

Šialene a odľudštene pôsobia obidva póly studenej vojny, pretekajúce sa v zbrojení a prestíži. Ich predstavitelia zabúdajú na hodnotu a dôstojnosť individuálneho života, zaujíma ich len to, aký vojenský alebo technický prospech z neho môže mať ich strana. Absolútne im unikajú obojživelníkove najvzácnejšie schopnosti. Nemyslím schopnosť schovať pohlavný úd a prezentovať sa ním v správnej chvíli.

V inšpiratívne zrežírovanom podobenstve, zahalenom do nostalgického swingového oparu, s bohatou vizuálnou symbolikou, logicky založenou hlavne na vode, vtipnými dialógmi a silnými hereckými výkonmi, zaslepenosť a brutalitu poráža otvorenosť a láska. Aspoň niekde.

---