Pokánie

Originálny názov: Atonement

Žáner: romantická dráma
Minutáž: 130 minút
Krajina pôvodu: Veľká Británia
Rok: 2007
Prístupnosť: MP 15

Réžia: Joe Wright
Scenár: Christopher Hampton
Kamera: Seamus McGarvey
Hudba: Dario Marianelli
Hrajú: Keira Knightley, James MacAvoy, Saoirse Rogan, Romola Garai, Vanessa Redgrave, Brenda Blethyn

Stav britského filmu nebol najmä v poslednej dobe práve najružovejší. Celá produkcia, kedysi významného producenta filmov, ohýbala chrbát pred Amerikou a filmov s britským prízvukom, teda najmä tých dobrých, čím ďalej tým viac ubúdalo. Potom prišli dych berúci Potomkovia ľudí a nasledoval celosvetovo úspešný životopisný film Kráľovná, ktorý vrátil anglický film spať na výslnie. Jedným z tých úspešnejších počinov anglickej kinematografie bola aj naoko nenápadná romantická komédia Pýcha a predsudok. Tá, popri úspechu ktorý zožala po celom svete, vystrelila do hviezdnych výšin režiséra Joa Wrighta, ktorého najnovší film Pokánie (opäť adaptácia úspešného romantického románu) práve útočí na naše kiná. Pripravte sa na zážitok na celý život.

Wrightov film sa opäť odohráva medzi stenami krásnej vily, v ktorej sa každý deň pijú koktaily a čaje o piatej. Dej sa začína práve vtedy, keď najmladšia z (dobre situovanej) rodiny Tallisovcov, Briony dokončí svoju divadelnú hru. Cecilia, jej staršia sestra predstiera, že sa stará o svojich dvoch synovcov a chvíle, kedy sa stránkam nudnej knihy snaží vyhýbať, trávi krátkymi konverzáciami s Robbiem, synom správca domu. A aj keď sa pohybujú v úplné rozličných kruhoch, majú popri vzdelaní veľa spoločného, vrátane potláčanej lásky. Svoje pocity chce vyjadriť na papieri, no neuvedomuje si, že list ktorý poslal po Briony nie je ten, ktorý chcel aby Cecilia čítala. A vinou detskej fantázie sa úsmevné nedorozumenie premení na sled dramatických okolnosti, ktorých následky budú všetci traja pociťovať do konca života.

Keď že Pokánie patrí do tej skupiny filmov, o ktorých sa nedá hovoriť bez nadmerného použitia superlatívov, pokúsim sa byt čo najstručnejší, no najvýstižnejší. Zážitok z tohto filmu bol ten najsilnejší za celý rok 2007. Silno pochybujem že v najbližšej dobe zažijem niečo, čo by sa aspoň malinko mohlo k emocionálne absolútne ochromujúcemu filmu vyrovnať. Joe Wright vytvoril po všetkých stránkach uchvacujúce veľdielo, ktoré zasluhuje miesto v zlatom fonde britskej kinematografie. Je to klenot, ktorý by si Anglicko malo vážiť viac ako korunovačné klenoty.

Úlohu tragických milencov stvárnila vynikajúca dvojica Keira Knightley (pre ktorú je Cecilia nepochybne životná rola) a James MacAvoy. Ich láska na plátne srší v každej jednej scéne a každá jedna replika medzi nimi zovrie srdce každému cynikovi. Najviac sa obidvaja presadzujú v prenádhernej ľúbostnej scéne v knižnici, kedy vám Wright pripomenie silu veľkého plátna. Úlohu osudu, ktorý do nich zasiahne v podobe nevinne pôsobiacej Briony stvárnila skvelá Saoirse Rogan. Jakživ som pri detskom hercovi taký obrovský talent nevidel. Rogan je tvár pre plátno ako stvorená a je isté že aj ona v budúcnosti vyrastie vo hviezdu formátu Keiry Knightley. Keďže sa film odohráva v troch časových úsekoch, stretávame sa s jej staršími podobami, ktoré stelesnili trochu nevýrazná Romola Garai a legenda strieborného plátna Vanessa Redgrave, ktorej prináleží neľahká úloha a síce dej ukončiť.

Medzi ďalšie faktory, ktoré robia z Pokánia lahôdku je soundtrack Daria Marianelliho. Hudba s filmom dokonale ladí a jej lyrický charakter pomáha dotvárať psychologické pochody jednotlivých postav. Už od úvodného motívu, ktorý je poskladaný z klepkania na písacom stroji a jednoduchej klavírnej variácie vás spolu s výtvarnou stránkou priklincujú do sedadla a ani na minútu vás nepustí. Nesmieme ďalej opomenúť bravúrny scenár Christophera Hamptona. Počas celého filmu nie je v scenári cítiť najmenšie zaváhanie a každá jedna replika, ktorú na plátne počujete je skutočná, žiadna samoúčelnosť ani vyumelkovanosť. Ďalej ja to nádherná kamera, ktorá robí dojem že sa skutočne nachádzate vo vojne zmietanom Anglicku a absolútne zabudnete, že sedíte v nejakom kine (súvislý, takmer päťminútový záber na apokalypticky zdevastované pobrežie plné polomŕtvych vojakov hovorí za všetko), pretože vás jednotlivé obrazy tak strhnú, že príbeh začnete prežívať spolu s postavami, až po neuveriteľné silný, emóciami nabitý záver, kedy vás Wright nemilosrdne vráti do reality a diváka zaútočí silou atómovej bomby.

A takýmto mostíkom sa dostávame k tomu najcennejšiemu a najlepšiemu čo Pokánie ponúka a to je réžia. Kryštalický čistá, remeselne dokonale odvedená práca Joa Wrighta je jednoducho nevídaná. Každý jeden zaber dýcha emóciami (stačí spomenúť záber kedy, Robbie uteká za autobusom v ktorom sedí Cecilia), všetko do seba dokonale zapadá, žiaden faktor filmu nejde na menej než 250% a ani na sekundu žiaden z nich nepoľavuje. Naozaj klobúk dole pred tým, čo dokázal z látky vytiahnuť. O takéto čosi sa snažia režiséri celu svoju kariéru – on to stvoril na jej začiatku a preto ma až mrazí pri pomyslení na to, ako dobré môžu byt jeho ďalšie filmy. A je hanba, že jeho dar nedocenili členovia ,,oscarovej komisie“.

Ako zhrnúť tento film? Pre mňa je Pokánie zážitok na celý život. Je to silný, hlboko ľudský príbeh ktorý budete chcieť vidieť znovu a znovu. Je to neopakovateľný zážitok a dovolím si tvrdiť že na dlhú dobu to bude posledné slovo v žánri, pretože len veľmi ťažko sa mu môže niečo rovnať. Je mi cťou že môžem žiť v dobe, kedy žije Joe Wright a že som mohol zažiť Pokánie v preplnenej sále a v prvej rade. A viac k tomu nemám čo dodať.

PS: Film má veľkú šancu triumfovať na oscarovom večeri, ktorý sa uskutoční 24. februára. Zabojuje v siedmich kategóriách.