Pravidlá lží

Originálny názov: Pravidla lží

Žáner: psychologická dráma
Minutáž: 115 minút
Krajina pôvodu: Česká republika
Rok: 2006
Prístupnosť: MP 15

Réžia: Robert Sedláček
Scenár: Robert Sedláček
Kamera: Petr Koblovský
Hudba: Tomáš Kympl
Hrajú: Jiří Langmajer, David Švehlík, Petra Jungmanovc, Klára Issová, Martin Trnavský, Martin Stránský, Igor Chmela, Jaroslav Plesl, Jaromír Dulava, Jan Budař, David Novotný, Jana Janěková ml., Eva Vrbková, Kristína Chrástová, Josef Cisár, Zuzana Fialová

To, že je na tom Česko s filmovou produkciou podstatne lepšie než Slovensko je nespochybniteľný fakt. Ďalším faktom je však aj to, že kvalita v českých snímkach ubúda a po všetkých tých „pseudo-filmoch roku” typu Vratné láhve a Horem Pádem, prichádza český pokus spraviť pravú nefalšovanú drámu o drogách. Čujme teda Pravidlá lží.

„Je to miesto, kam ľudia chodia, keď už nevedia kam pred sebou samým uniknúť.“ Liečebňa drogovo závislých. Použil som vetu, ktorá vo filme padne z úst jedného z troch terapeutov, pod ktorých ochrannými krídlami je dvanásť ľudí. Niekoľko mužov a žien, ktorých život donútil utopiť sa v tom najhlbšom možnom bahne. Do tejto ,,tuctovej” komunity prichádza Roman. Tichý, utiahnutý a z počiatku nenápadný chlap, ktorý je však oveľa viac, než ďalší feťák z českých ulíc. Na povrch sa dostane dávno zabudnuté tajomstvo, ktoré ho spája s jedným z členov komunity.. A že je to veľmi špinavé tajomstvo…

Hodnotiť film Pravidlá lží je nesmierne náročná úloha. Zaslúžil by päť a dvadsať za svoju neskutočnú košatosť, stupiditu a únavné pasáže, ale nepochybne ho treba pochváliť za vynikajúce herecké výkony a perfektne vygradovanú atmosféru. Čo nám z toho vznikne? Správne, ďalší priemerný český film.

A kto bol účastný? Napriek tomu, že sa film krúti okolo dvanástich osôb, iste sa nenahneváte, keď sa budem venovať len niekoľkým. Na úvod by to bol Jiří Langmajer, ktorý sa v úlohe arogantného Milana snaží publikum po celý čas presvedčiť, že nie je až taký zlý herec (žiaľ neúspešne). Ďalej vynikajúci, skutočne vynikajúci Jan Budař, ktorého výkon má jednu z najväčších zásluh na tom, že film má pomerne slušné ohodnotenie. Napokon tradične skvelá Klára Issová. K hercom už len mala poznámka, vo filme sa mihne aj vynikajúca slovenská herečka Zuzana Fialová, večná škoda že scenár jej nevenoval jediný dialóg.

Popri hereckých výkonoch Pravidlá lží stoja aj na spomínanej vynikajúcej atmosfére. Film je snímaný ,,špinavou“ kamerou a každá jedna scéna skupinovej terapie alebo obyčajného nočného rozhovoru na posteli je mrazivo presvedčivá (obrovská škoda je, že tento obrovský klad zabíjajú príšerné dialógy). Pochvala by bola aj za skvelý hudobný sprievod a par veľmi silných scén (rituál lúčenia, guľovačka), ktoré sa však dajú spočítať na prste jednej ruky.

Film doplatil teda v prvom rade na scenár. Robert Sedláček sa môže vyhovárať že ,,to je vlastne inšpirovane skutočnosťou“ koľko len chce – príšerné dialógy (doplatil na ne najmä Langmajer) znemožňujú hercom výraznejší prejav a niektoré scény, ktoré by mali byť vážne sú teda smiešne a tie, čo majú byť smiešne sú zasa vážne. Jasný príklad toho, ako sa dá na naoko banálnej veci pokaziť cely film. Pravidlá lží by totiž s lepším scenárom boli jedným z najlepších českých filmov tohto roku (teda minulého), ak nie vôbec.

Pravidlá lží nie sú zlý film, no vonkoncom nie dobrý. Ak ste divák (podobne ako ja) trpezlivý a máte strpenie so začínajúcimi režisérmi a dokážete odpustiť mnou uvedenú hlavnú chybu, film je pre vás ako stvorený. Užijú si ho aj mladý ľudia, ktorý si ho aj tak určíte pozrú v škole;). Ak však čakáte nejakú revolučnú bombu, zájdite si radšej po Ultimátum Jasona Bourna.

Škoda teda, možno nabudúce.