Predátor: Korisť
Buď si korisť alebo lovec

Predátor, podobne ako jeho vesmírny kolega Votrelec, sa môže pýšiť niekoľkými viac či menej vydarenými zárezmi v sérii. Kým džungľová jednotka s Arniem Schwarzeneggerom je kultom, ktorý si nájde cestu do nejedného rebríčka top filmov, dvojka s Danny Gloverom na to ide inak a preto ju má väčšina v obľube. Potom tu máme Predators (r. 2010) s Adrienom Brodym. Tu už sa divácky konsenzus ponára do hladín priemeru.

Definitívne zlý film sme však (podľa väčšinového prijatia) dostali až s The Predator Shanea Blacka (r. 2018). A zatiaľ, čo xenomorph po katastrofe Alien: Covenant (r. 2017) ešte nenabral odvahu na reparát, intergalaktický lovec sa vracia k sťahovaniu koží v Prey (v slovenskej distriúcii ako.

Nebudem napínať. Rovno vravím, že pokus o kvalitatívne znovunastolenie sa vydaril. U Prey klapli v podstate všetky veci, ktoré mali a v ktoré sme dúfali. Najväčšiu vďaku si teda zaslúži osoba, ktorá to zosnovala a zosúladila, režisér Dan Trachtenberg. Trachtenberg má tendenciu prekonávať očakávania a divákovi viac-menej vyrážať dych – v pozitívnom slova zmysle. Príkladom je jeho 10 Cloverfield Lane (r. 2016), a predátorovský „Benjamínek“ sa zaradí bok po boku k nemu.

Réžia vládne v dramaturgii. Nikam sa neponáhľa, dáva dôraz na pomalé a dôkladné budovanie napätia a vystavanie deja, aby následná eskalácia, kedy sa predátor predstaví v plnej kráse, bola skutočne lahôdková.

Nešlo by to bez chytrého scenára, ktorý direktor napísal spolu s Patrickom Aisonom. Obaja si boli vedomí, že obmedzovať sa na konflikt človek vs. zabijak z kozmu by bolo repetitívne (veď o tom bol celý dej v jednotke) a zbytočne dejovo chudobné. Na mieste, kde zavítal náš kráľ lovcov, totiž nežije len indiánsky kmeň. Nekonečné prérie s rázovitými lesmi obýva i nespočetná fauna – v rámci ktorej sa nájde nejeden úctyhodný súper. A tak dostávame duel predátora s nejednou šelmou, ako aj lov šeliem zo strany Komančov.

Atraktivitu týmto fyzickým stretom sprostredkúva dychberúce prostredie v synergii s eklektickou kamerou. Jeff Cutter necháva svoju kreativitu na poriadne dlhej vôdzke, aby si sledujúci následne užil statický záber zhora, súmerne pohyblivé snímanie zboku, početné sklony kamery a epicky pôsobiace prelety. Nádhera.

Herecký ťahúň, Amber Midthunder, je ďalšou trefou. Jej part je zahraný tak presne ako zásahy jej sekerou, pričom sympatie a charizma neostávajú dvakrát pozadu. V The Ice Road (r. 2021) bola po boku Liama Neesona prijateľná, no k skvelému výkonu to malo ďaleko (ostatne ako všetko v onom diele). Tu dostáva šancu naplno roztiahnuť krídla a vyblázniť sa. Živočíšnosť jej charakteru, ako i túžbu byť vnímaná ako legitímny lovec a nie iba sťa žena a „teta bylinkárka“ jej zhltnete spolu s navijakom. Prey nám touto cestou dodáva to, čo zriedkakedy zvládne hollywoodsky akčný žáner ako taký – skutočne silnú ženskú protagonistku.

No a čo akcia? Jedna báseň. Hoci trvá, kým sa dej rozbehne a nastane pravé peklo, úmrtí je požehnane. Súboje sú čisto a jasne nasnímané a choreograficky patrične ošetrené. Fatality a povestné „gore“ sa tiež dostaví.

Ak mám nejakú výčitku, budem ju smerovať na vizuálne efekty. V prípade obratného pohybu niekoľkých šeliem a pri jednom signifikantne krvavom zábere je až príliš ľahko rozoznateľné, že ide o CGI.

Trachtenberg a spol. nám naservírovali vynikajúci film, ktorý ladne spája naturalizmus jednotky s komplexnosťou druhého dielu. Pri tom všetkom si Prey dokáže udržať vlastnú tvár a splniť prakticky všetky divákove očakávania. Je to lepšie ako Arnoldovo dobrodružstvo? Nie. Avšak, minimálne za mňa, sa mu vyrovná.