Žáner: komediálna dráma
Minutáž: 120 minút
Krajina: Veľká Británia
Rok: 2014
Prístupnosť: MP 12
Réžia: Matthew Warchus
Scenár: Stephen Beresford
Kamera: Tat Radcliffe
Strih: Melanie Oliver
Hudba: Christopher Nightingale
Hrajú: Ben Schnetzer, Paddy Considine, Bill Nighy, Imelda Staunton, Dominic West, George MacKay, Andrew Scott, Jack Baggs, Karina Fernandez, Jessie Cave, Joshua Hill, Chris Overton, Russell Tovey a ďalší
Pride je skutočne vydarený film, ktorý by nemohol vzniknúť nikde inde ako vo Veľkej Británii. Typický britský prístup k sfilmovaniu nedávnej histórie sa tu mieša s kvalitným humorom a plejádou výborných hercov. Okrem tých známych ako Dominic West, Bill Nighy či Imelda Staunton je tu aj mnoho mladších, ktorý sa svojimi výkonmi predstavili naozaj v dobrom svetle.
Štrajk baníkov v rokoch 1984 a 1985 vstúpil výrazne do dejín krajiny. Bol to práve polčas vlády premiérky Margaret Thather, ktorá sa rozhodla ráznym spôsobom ukončiť dlhodobé ekonomické problémy krajiny. Jedným z cieľov bolo aj ozdravenie banského priemyslu, ktorý bol už od vojny kompletne v štátnych rukách. Na jej plán prepúšťať a pozatvárať desiatky baní odpovedali odborové zväzy baníkov rosiahlym a často drsným štrajkom.
Trpeli najmä rodiny v malých usadlostiach v Južnom Walse a v Škótsku, ktoré nemali inú alternatívu zárobku a do štrajku tam išli skoro všetci. Peňazí bolo málo, podpora verejnosti takmer žiadna. Baníci počas štrajkovania čelili útokom policajtov a boli vďačným terčom médií. V tomto videla jasnú podobnosť so svojou vlastnou situáciou a pozíciou v spoločnosti skupina londýnskych gayov a lesieb. Rozhodli sa teda baníkom pomôcť. Odbory však boli proti, a tak sa skontaktovali priamo s konkrétnymi komunitami a podporovali ich bez prostredníkov.
Tak v skratke vznikla skupina Lesbians and Gays Support the Miners a komediálna dráma Pride približuje problémy, ktoré museli jej členovia prekonať, prvé nesmelé pokusy nájsť spoločnú reč s baníkmi, lámanie ľadov a ich následné priateľstvo, ktoré prerástlo do zásadných pohybov v britskej spoločnosti. Banícke odbory sa totiž na konci tohto príbehu stali najväčším podporovateľom LGBT hnutia vo Veľkej Británii.
Za hlavnú postavu príbehu môžeme považovať mladého Marka Ashtona, ktorého stvárnil americký herec Ben Schnetzer, pre ktorého ide o prvú významnejšiu rolu. Mark, aktivista za práva gayov, príde s nápadom podporiť baníkov a dá dokopy najväčšiu, londýnsku skupinu. Jeho náprotivkom v baníckej komunite je Dai Donovan stvárnený Paddym Considinom, ktorý tomuto „spojenectvu“ ako jediný od začiatku verí.
Práve herci, či už v hlavných, alebo vedľajších postavách, sú ťahúňom celého filmu. Každá postava si vás vie postupne získať a každá z nich má ten svoj moment, keď je naozaj dôležitá. Príbeh samotný je pomerne jednoducho napísaný a napriek problémom, ktorým musia hrdinovia čeliť, sa celým filmom tiahne dobrá nálada.
Aj napriek zmenám oproti historickým skutočnostiam, ktoré sú vzhľadom na dramatizáciu, či potrebné zjednodušenie udalostí nevyhnutné, Pride chvália aj ešte stále žijúci aktéri týchto udalostí. A to sa nestáva často. Scenár napísal Stephen Beresford, ktorý sa doteraz venoval divadlu. Je to teda jeho prvý film. Aj režisér Matthew Warchus prišiel z prostredia divadla, ale pre neho to bol už druhý celovečerný film, i keď prvý bol jasná trefa vedľa. Tentoraz to však vyšlo už na jednotku.
Pride ako historický film hovorí o dôležitých udalostiach, ale nie je problém v ňom nájsť paralely aj s našou prítomnosťou a to z neho robí dobrý historický film. Ako komédia vás zaručene zabaví a prinesie dobrú náladu. Výsledné posolstvo je optimistické – svet sa dá zmeniť k lepšiemu aj malým činom.