Prime Time
Rukojemnícka dráma v priamom prenose

Silvester 1999. Veľmi populárna televízna šou v poľskej televízii musí byť prerušená počas telefonátu so šťastnou výherkyňou. Do štúdia sa totiž dostal niekto cudzí, akýsi mladík, ktorý tu nemá čo robiť. V ruke má zbraň a berie si moderátorku a jedného člena štábu ako rukojemníkov. Za ich prepustenie požaduje možnosť vystúpiť v priamom prenose a povedať všetkým divákom svoje posolstvo. Takto začína film Prime Time z poľskej produkcie, ktorý sa dá nájsť na Netflixe.

Snímka nie je podľa skutočných udalostí, takýto únos sa nikdy nestal. Pravdou však je, že inšpiráciu našli tvorcovia v realite, keď sa na prelome milénia viacero Poliakov pokúšalo dostať do televízií.

Hlavným hrdinom príbehu je 20-ročný Sebastian, ktorého stvárnil Bartosz Bielenia. Toho ste mohli vidieť aj v úlohe kňaza vo filme Corpus Christi, ktorý bol nominovaný na Oscara za najlepší cudzojazyčný film.

Prime Time má dusnú atmosféru, solídne herecké výkony aj niekoľko zaujímavých nápadov, ale nemá záver. Mám na mysli nejaké vyústenie deja, niečo zrozumiteľné, posolstvo, ktoré chce odovzdať. Niečo, na čo celý film čakáme – no nakoniec to vyšumí, navyše, z úplne nepochopiteľných príčin. Posolstvo neprichádza a my tak netušíme, prečo toto celé divadlo vlastne vzniklo.

Film má pritom našliapnuté na zaujímavý zážitok. Režisér okrem ťaživej atmosféry vytvoril autentický interiér televízie aj dokonale chaoticky premýšľajúce bezpečnostné zložky. Chýbajúce grandiózne finále však dáva zabudnúť na všetky klady a človek po dopozeraní môže cítiť prázdnotu. Ktovie, možno tá hlavná myšlienka ostala skrytá, ale ak je to tak, obávam sa, že je skrytá tak dobre, že ju nikto nikdy nenájde.

Prime Time sa pohráva so zaujímavou myšlienkou, remeselne je spracovaný na dobrej úrovni, lenže je zúfalo nedotiahnutý. Práve preto sa ťažko hodnotí a nie som si istý, či ho odporúčať. Nie je to zlý film, len po jeho dopozeraní budete mať kŕče z toho, že budete kývať plecami.

---