Prípitok
Vtipná večera s neurotickým introvertom

Počas septembra sa v našich kinách objavila francúzska komédia Prípitok. Ide o adaptáciu románu francúzskeho tvorcu komiksov menom Fabrice Caro. Režisér a scenárista snímky Laurent Tirard je známy hlavne svojimi komédiami Mikulášove patálie, Lži a zrady, Asterix a Obelix v službách Jeho Veličenstva. Väčšinu Tirardových prác spájajú jasné farby, špecifický humor a schopnosť dostávať postavy do veľmi trápnych momentov. V Prípitku skombinoval to najlepšie z svojho štýlu.

Hlavným hrdinom je neurotický hypochonder Adrian (Benjamin Lavernhe). Jeho priateľka Sonia (Sara Giraudeau) sa rozhodla spraviť „pauzu“ v ich vzťahu a odišla. Od tej doby prešlo 38 dní a Adrian stále nevie prečo. Skúsi jej napísať SMSku, ale Sonia sa neponáhľa s odpoveďou. Ako naschvál Adrian uviazne na otravnej večeri s rodičmi. Nemôže myslieť na nič iné okrem svojej priateľky a nesmierne očakávanej SMSky. Nanešťastie ho jeho budúci švagor (Kyan Khojandi) požiada, aby predniesol prípitok na svadbe. Viac ako rodinné večere Adrian neznáša už len svadby a rozprávanie na verejnosti.

Už začiatok snímky nám prezradí hlavný koncept Prípitku. Namiesto úvodných titulkov sa na scéne objaví Adrian, predstaví film a zapraje príjemné sledovanie. Od tejto chvíle bude sprevádzať diváka až do konca.

Prípitok tak trochu pripomína komédiu Úplní cudzinci Paola Genovese, v ktorej sa celý dej rozvíja pri stole. Príbeh filmu posúvajú ďalej spomienky a imaginárne príbehy. Adrian stále vytvára rôzne situácie, spomína a komentuje rozhovory medzi príbuznými. Vo vlastnej hlave. Hlavný hrdina zastavuje čas uprostred nudného posedenia a vedie monológ s divákom. Pamätáte si na Améliu z Montmartru? Andrey Tautou pozerá do kamery, kým hlas rozpráva mimo obraz. Laurent Tirard v Prípitku necháva Benjamina Lavernhe vis-à-vis s divákom, bez svedkov. Pôsobí to skoro ako psychologické sedenie. Táto intimita nám dovoľuje vcítiť sa do života hlavného hrdinu a čakať na Sonieninu SMSku spolu s ním v napätí.

Adrian je trápny, trochu hysterický a úzkostlivý. Necítime však sekundárnu hanbu za jeho neohrabané činy a nevhodné slová. Práve naopak. Tirardovi a Laverhne sa podarilo vytvoriť postavu, s ktorou súcitíme. Vidíme introverta, ktorého traumatizovalo okolie. Nemôže byť otvorený pred rodinou kvôli nepochopeniu, preto sa snaží byť úprimný sám so sebou. Aj s nami. Navyše, situácie, v ktorých sa ocitne, pozná skoro každý. Koľkokrát sme sa báli verejných prednesov a predstavovali si, že to nedopadne úspešne? Ako často sme sa strácali vo vlastných myšlienkach na nezáživných stretnutiach s príbuznými?

Podľa mňa je to jeden z najlepších filmov režiséra Laurenta Tirarda. Po jeho neúspešnému Asterixovi a Obelixovi som sa obávala lacného a skoro až vytáčajúceho vtipkovania. Prípitok sa však stal oveľa príjemnejším zážitkom. A to z pohľadu scenára, režisérskej práce, ale aj výkonu hlavného kameramana Emmanuela Soyera. Statické zábery sa tu kombinujú s ostrým pohybom kamery a horné zábery s dolnými. Vytvára to dynamiku, ale zdôrazňuje aj komickosť.

Prípitok je celkom slušný tip na oddychový večer po práci. Stretnete tu tisíckrát opakované otcove historky, mudrovanie sestrinho snúbenca, matku, ktorá udržiava aj ten najnudnejší dialóg. A komického Adriana, ktorý vás týmto všetkým prevedie.