Originálny názov: Monsters University
Žáner: animovaná dobrodružná komédia
Minutáž: 104 minút
Krajina: USA
Rok: 2013
Prístupnosť: MP 7
Réžia: Dan Scanlon
Scenár: Dan Scanlon, Daniel Gerson, Robert L. Baird
Hudba: Randy Newman
Hrajú (v slovenskom znení): Henrich Platek, Ivan Romančík, Kamila Magálová, Peter Kollárik, Michal Rovňák, Marián Andrísek, Miroslav Trnavský, Ladislav Konrád a ďalší
Keď išli príšerky do kín po prvý krát, mala som dvanásť rokov; deťúrence, ktoré mi pred niekoľkými dňami robili spoločnosť na premietaní univerzitného prequelu, vtedy ešte ani neboli na svete. Napriek vekovému rozdielu som sa na filme bavila rovnako ako oni, niekedy azda i viac, keďže dvojhodinová minutáž nie je pre moju pozornosť takou veľkou výzvou. A predsa tie deti odchádzali zo sály o čosi spokojnejšie než ja. Pretože divoké naháňačky, úrazy a grimasy neboli to, čo mi pred toľkými rokmi učarovalo. Bol to srdečný a dojemný príbeh, ktorý bol oproti hromade otrepaných námetov svieži, moderný a úprimný. Azda si tie prvé Monsters, a.s. (Monsters, Inc., 2001) trochu idealizujem, no zaiste im nechýbala jedinečnosť – vlastnosť, vďaka ktorej si Pixar rýchlo vybudoval svoju povesť. Jedinečnosť nechýbala ani snímkam ako Hore (Up, 2009) či Wall-E (2008), ba ani krátkemu predfilmu Modrý dáždnik (Blue Umbrella, 2013), ktorý Pixar uviedol spolu s príšerkami na univerzite.
V prípade príšeriek na univerzite je práve toto kameňom úrazu. Trojčlenný tím scenáristov akoby zozbieral všetky ingrediencie zo všetkých tých „univerzitných“ filmov a jednoducho ich pretiahol cez príšerkovský filter. Univerzita vám ukáže hipsterov, športovcov, bifľošov, vysokoškolské krásavice, hipíkov, umelcov a – samozrejme – aj niktošov, trapákov a čudákov všetkých tvarov, veľkostí a povrchových úprav. Hrdinovia filmu (budúci najlepší kamaráti Mike a Sulley z prvého filmu) sa zhodou okolností musia skamarátiť práve s tými najmenej coolovými strašidlami, aby sa s ich pomocou v strašidelnej olympiáde prebojovali do Strašiaceho študijného programu. Z toho sa pre svoju nezdravú vzájomnú nevraživosť nechali vyraziť a tak tá najnešikovnejšia partia strašidiel musí sebe a všetkým navôkol dokázať, že aj z nich môžu byť hrôzostrašní strašiči.
Základná premisa si priam žiada zo dve – tri klišé a trochu ošúchané ponaučenie. To sa však dá pri troche zhovievavosti odpustiť, pretože scenár je dynamický, dobre vystavaný a neuchyľuje sa ku kamufláži nevhodných vtipov do detsky nevinných viet (to by malo byť samozrejmosťou, nie cnosťou). Sympatické na filme je aj to, že apeluje na pracovitosť a vytrvalosť, a to je prekvapivo triezve a praktické zmýšľanie, ktoré zvyčajne popri pretlaku nerealistického amerického sna chýba.
Príbeh samotný však zostáva všedný a – ako to u animákov býva – je ozvláštnený hlavne akčným rámusom a kaskadérskymi kúskami, ktoré sa pritrafia k príbehu akoby mimochodom. A či bolo nutné do tohto projektu montovať práve postavičky Mikea a Sulleyho? Nemyslím si – príbehu by uspokojivo poslúžila aj akákoľvek iná dvojica z príšerkovského univerza. Nech už táto recenzia vyznieva akokoľvek nepriaznivo, Pixar stále ponúka filmy, ktoré sú o úroveň lepšie, než jeho konkurencia. Rozčarovanie plynie teda hlavne z presvedčenia, že ak nás dokáže toto animačné štúdio stále okúzľovať (veď krátky predfilm je toho dôkazom), tak by sa nemalo uspokojiť s priemernosťou, ktorej príkladom Príšerky: Univerzita zaiste sú.
