Proxima
Ľúbme mamy, kým sú s nami

Splnený sen môže byť v živote človeka kľúčovým momentom jeho existencie. Svojmu snu jedinec podriaďuje celý svoj život a mnohé pre neho obetuje. Čo ak je tým snom cesta do vesmíru? To, čomu všetkému musia čeliť skutoční astronauti, ktorí sú zároveň milujúcimi rodičmi, sa tematicky venuje dráma s názvom Proxima.

Dielo francúzskej režisérky a scenáristky Alice Winocour mapuje reálne situácie, aké prežíva hlavná hrdinka Sarah v podaní očarujúcej Evy Green. Z trojčlennej medzinárodnej posádky sa ako jediná žena pripravuje na ročnú misiu na obežnej dráhe. Samotný prípravný výcvik je dostatočne veľkou výzvou pre obe pohlavia.

Pravý dôvod, prečo na oko banálna téma oslovila náročnú režisérku rozoberajúcu psychologické motívy svojich postáv, však pramení v čomsi oveľa hlbšom a stále aktuálnom. Kam až je matka ochotná v snahe splniť si svoj sen zájsť? Bude si viac vyčítať, že s dcérou neostala alebo, že neodletela na Mars, keď sa naň celý život pripravovala a je skutočne na dosah? Otázky, ktoré si vo svojich životoch nahlas nekladieme.

Mnohé filmové tituly odohrávajúce sa v kozme nás ohurujú dobrodružstvami, ktoré zažívajú astrohrdinovia mimo Zeme. Nadaná Winocour sa vo svojom diele detailne sústredila na výzvy, ktoré musí pokoriť žena astronautka ešte tu na zemskom povrchu. Silný príbeh mamy vychovávajúcej svoju dcéru v rozpadnutom manželstve dojíma náročnosťou prekážok a zároveň inšpiruje silným ženským odhodlaním, s akým Sarah postupuje vpred za svojím cieľom. Pomalšie tempo pomáha divákovi s empatiou k jednotlivým postavám. Sedemročná Stella (Zélie Boulant) trpí dyslexiou a dysgrafiou zároveň a je vidno, že je na svoju ťažko skúšanú mamu veľmi úzko naviazaná. Zároveň je aj hrdá na jej obrovský úspech. Životný ex-partner je na tom podobne, so štipku profesijnej žiarlivosti.

Film pôsobí najsilnejšie práve v scénach, v ktorých si Sarah naplno uvedomuje dopady odchodu na zraniteľnú Stellu. Emotívne komorný príbeh ženy, ktorá stojí pred svojou životnou voľbou dokáže citlivejšie naladeného diváka rozplakať. Režisérka Alice Winocour nakrútila drámu, s ktorou sa stotožní nežné pohlavie po celom svete. Materstvo verzus profesijný úspech je rozkol, ktorý v spoločnosti tematicky neprestáva rezonovať.

Proxima získala početné filmové ocenenia zaslúžene. Neosloví väčšinového diváka bažiaceho po akcii, či vesmírnych technologických inováciách. Uznajú ju najmä jemnocitné duše so záľubou v dramatizácii rodičovstva. O úsporné hudobné tóny podfarbujúce vypäté dianie na plátne sa postaral Japonec Rjúiči Sakamoto. V minulosti sme jeho tvorbu mohli počuť v Revenantovi (2015), v De Palmových Hadích očiach (1998) alebo v Bertolucciho Poslednom cisárovi (1987).

Eva Green je v úlohe hrdej astromatky nezabudnuteľná. Okrem rozsiahlej výrazovej palety predvedie aj svoje početné lingvistické zručnosti. Jej výber úloh mimo klasickej ponuky Hollywoodu je čoraz zaujímavejší a po hereckej stránke vyzretejší. Okrem uhrančivej hlavnej hviezdy vytŕča z neznámych hereckých tvárí vlastenecký Američan v značne šovinistickom podaní Matta Dillona, ktorý svoju kozmokolegyňu vôbec nešetrí.

Sarah pred vysnívaným odletom bojuje so svojím životom na toľkých frontoch, že to môže pôsobiť až nereálne. V tom tkvie to pravé filmové čaro Proximy. Svoje sny totiž dosiahneme, len ak sa dokážeme od všetkého úplne odpútať. Nenechajte si tento pozoruhodný titul ujsť.

---