Prvý človek
Oslava cesty na Mesiac

NASA oslavuje 60 rokov od svojho vzniku, a tak neprekvapí, že sa v kinách objavil ambiciózny film o jej najväčšom úspechu – ako prvá a jediná pozemská organizácia dostala človeka na Mesiac. Biografická dráma Prvý človek je síce viac o Neilovi Armstrongovi, ktorý mal tú česť ako prvý vystúpiť nohou na Mesiac, ale cesta tam hore je hlavnou osou jeho životného príbehu.

Aký je Neil Armstrong podľa filmu? Tak trochu suchár, vždy smrteľne vážny a neschopný sa porozprávať s deťmi – v poslednom bode možno trochu zveličujem. Medzi kolegami je inak obľúbený a v práci precízny. Filmári z neho robia intelektuálne založeného inžiniera, civila. Zamlčiavajú pritom, že bol bojový letec v námorníctve a zúčastnil sa vojny v Kórei. To je však len taký dodatok.

Neilova cesta na Mesiac sa začína v septembri 1962, keď je vybraný na astronautický výcvik pre projekt Gemini, ktorý mal vydláždiť cestu Apollu. Let svetoznámej 11-ky sa uskutoční takmer o sedem rokov neskôr. Je to teda celkom dlhá doba, ktorou musí aj pomerne dlhý film (141 minút) len preletieť.

Režisér Damien Chazelle a scenárista Josh Singer (Spotlight, The Post: Aféra v Pentagone) vybrali síce dobré momenty z Armstrongovho osobného aj profesionálneho života a aj ich umne spracovali, ale ako celok to až tak dobre nefunguje. Ako neskôr hovorí sám Neil: „Bral by som viac paliva“. Dráme by nezaškodilo viac pritlačiť na plyn.

Prvý človek je však krásne urobený film s výrazným dobovým nádychom. Obsahuje množstvo silných či humorných scén. Neil Armstrong je v podaní Ryana Goslinga v podstate smutný muž, ktorý sa ťažko vyrovnáva so smrťou malej dcérky i s početnými úmrtiami kolegov. Vďaka pokornému herectvu a takmer komornému vyzneniu celého filmu mu však rolu stopercentne uveríte.

Časť divákov, bol to aj môj prípad, sa bude po veľkú časť filmu nudiť. Ak máte radi tvorbu Damiena Chazella, budete určite vo výhode. Pri svojich predošlých úspechoch si však mohol pomôcť hudbou. Hoci je soundtrack aj tu výborný, nemôže byť nosný ako pri početných hudobných číslach Whiplashu a La La Landu. Prvý človek by potreboval pevnejšiu réžiu a viac vtiahnuť divákov do deja na plátne. Napriek atraktívnosti témy a osobnému záujmu som sa osobne po väčšinu snímky necítil zainteresovaný.

Sporné reakcie vyvoláva aj samotné vyvrcholenie filmu. Ak to opäť trochu preženiem, Neil Armstrong z neho vychádza ako muž, ktorý musel odísť až na Mesiac, aby si mohol poplakať za mŕtvou dcérou. V istom zmysle vtipná interpretácia určite nehovorí o Armstrongovi to podstatné, a keďže Prvý človek vám len náznakovo dáva tušiť, prečo práve jeho vybrali na túto historickú misiu, zrejme sme sa ani o ňom nedozvedeli to podstatné.

Ale nie je to dokument. Damien Chazelle priniesol pekný príspevok k výročiu NASA, a to práve v dobe, keď si potrebujeme ako civilizácia pripomenúť dôležitosť vedy a to, že zanietenie a tvrdá práca nám pomôžu prekonať aj tie najväčšie prekážky. Zároveň je film aj silnou obhajobou vesmírneho výskumu a míňania verejných zdrojov na tento účel, lebo aj keď sa nám to nemusí zdať, profitovať z neho budeme raz všetci.

---