Pýcha a predsudok

Originálny názov: Pride and Prejudice

Žáner: Romantický / Drama
Minutáž: 127 minút
Krajina pôvodu: Veľká Británia
Rok: 2005
Prístupnosť: MP 12

Réžia: Joe Wright
Scenár: Deborah Moggach
Kamera: Roman Oshin
Hudba: Dario Marianelli
Hrajú: Keira Knightley, Rosamund Pike, Jena Malone, Brenda Blethyn, Judi Dench, Rupert Friend, Tom Hollander, Matthew MacFadyen, Kelly Reilly, Donald Sutherland, Penelope Wilton, Claudie Blakley

Keď si do googla hodíte heslo „pride and prejudice+movie“, nájdete minimálne 7 rôznych filmových alebo televíznych spracovaní tejto nesmrteľnej klasiky od Jane Austenovej. A to som nezarátala ani Bride and prejudice, indickú adaptáciu na príbeh o dvoch mladých ľuďoch z rôznych spoločenských vrstiev a rôznych pováh, ktorý si napriek týmto okolnostiam nájdu cestu k sebe. Takže čím presviedča verzia Joe-a Wright-a, aby ste si pozreli práve ju?

Hlavným rozdielom medzi týmto Pride and prejudice a inými je Keira Knightley. Na jej mierne vycerené zuby a výraznú mimiku si treba chvíľu zvykať, ale do roly bezprostrednej, na tú dobu nekonformnej mladej dievčiny sa vyslovene hodí. Chlapčenská postava a tak trochu rebelský výraz jej tváre ju k nej predurčujú. Jej stvárnenie Elizabeth Bennet-ovej robí film jednoznačne film sviežim. Veď vtedajšie problémy dnešnému divákovi prídu asi malicherné a nudné. Matka silou mocou tlačiaca svoje dcéry do vydaja, otec, ktorý chce pre ne len to najlepšie aj za cenu, že by sobášom nezískali veľký obnos peňazí a letné sídlo. Päť dcér, z ktorých štyri sú pekné, túžiace po dobrom manželovi, ktorému budú môcť variť a podriaďovať sa mu. Zvyšná, už spomínaná Elizabeth, ako to už býva, pohrúžená do kníh a myšlienok, ktorá nedovolí, aby ktokoľvek iný za ňu rozhodoval. Môže byť dnes, keď väčšina filmov je agitačná, politicky nekorektná a šokujúca, niečo menej divácky atraktívne?

Napriek tomuto faktu jediné, čo vyčítam filmu je, že dejové línie skresal len na tie, ktoré sa bezprostredne dotýkajú postavy Elizabeth a tak mi dej prišiel miestami prázdny a niektoré scény len ako výplň. Celý film sa točí okolo jednej rodiny, ale o jej členoch po vzhliadnutí filmu nebudete vedieť nič, čo by nebolo na prvý pohľad jasné. Nie je to žiadna psychologická dráma, ktorá by do posledného detailu rozobrala zákutia duší všetkých postáv. Nerobí to dokonca ani pri hlavnej postave.

Najviac sa mi na filme páčili interiéry, kostýmy, hudba a kamera. Prvé dva spomínané vykresľujú vtedajšiu architektúru, umenie, módu. Všetko je farebné, pompézne a svieže. Samozrejme, dom Bennetovcov až taký ohurujúci nie je, ale tiež má svoju atmosféru. Kamera sa akoby ľahko vznášala pomedzi tancujúce páry na báloch, nesleduje len jednu postavu, v jednej scéne odbočí aj k iným a potom sa pomaly vráti k tej pôvodnej. Považujem to za najväčšie plus filmu, pretože ak by ste sa naň až tak moc nesústredili, mohlo by sa vám zdať, že sledujete od Sissi po hociktorú rozprávku o emancipovanej princeznej čokoľvek. Kamera a herecký výkon Kiery Knigthley robia Pýchu a predsudok sviežim a zábavným filmom. Miestami je Keirina postava vystavená do protikladu s anglickou prírodou, zeleňou a pobrežím. Pôsobí to naozaj ohromujúco a scény, kedy Kiera pôsobí len ako maličký bod v okolitej scenérií som si skutočne vychutnávala. Menej ma už bavili časti z mesta, ktoré ma vždy vytrhli z opantania anglickým vidiekom a pôsobili na mňa ako vystrihnuté zo seriálu o Dr.Quinnovej.

Nádherné ex- aj interiéry, vtipné dialógy, sľubný výkon hlavnej predstaviteľky, zaujímavá kamera a hlavne príbeh lásky. Ak máte na niečo také chuť, jednoznačne sa vyberte na Pýchu a predsudok.