Raoul Taburin
Veselý príbeh jedného prekliatia

Malá dedinka na juhu Francúzska si žije pokojným životom. Každý obyvateľ vie, kam ísť po najlepšiu salámu, kde si nechať opraviť okuliare a aj to, kto mu najlepšie opraví bicykel. No a práve najlepší opravár dvojkolesových tátošov je hlavným hrdinom tohto filmu.

Raoul Taburin (Benoît Poelvoorde) rozpráva svoj životný príbeh. Syn poštára sa neustále snažil ísť v otcových šľapajách, žiaľ, nebolo mu dopriate zvládnuť jazdu na bicykli. A to je veľká tragédia. Nemohol totiž vykonávať povolanie svojho otca, nemohol si užívať chvíle s kamarátmi a navyše, musel dobre skrývať toto tajomstvo, aby si nezničil povesť kaskadéra. Raoul, večne oblečený v modrých monterkách, sa bojí aj preto, lebo toho, komu zverí svoje tajomstvo, môže čakať hrozivý osud. No a kým doteraz sa mu vždy podarilo vykorčuľovať, jedna udalosť môže všetko zmeniť. Do dediny prichádza fotograf z Paríža. A Raoula stoj čo stoj musí odfotiť pri jazde na bicykli. Čo teda vymyslí opravár, ktorý bez pomocných koliesok neprejde ani jeden meter?

Film, ktorému v našich končinách chýba výraznejšia reklamná kampaň, má svoju predlohu v rovnomennom komixe. To je pomerne dôležitý fakt, ktorý si treba uvedomiť ešte skôr, než si ho pozriete. Scenár si vzal na starosti Guillaume Laurant, muž, ktorý stál aj pri scenári k Amélii z Montmartru. Ak teda budete mať pocit, že svety Rauola a Amélie sa tak trochu pretínajú, možno nejde o náhodu.

Za čo si môže režisér Pierre Godeau gratulovať, je vykreslenie prostredia. Juhofrancúzsky vidiek je vo filme presne taký, ako si ho divák predstavuje. S úzkymi uličkami, mačacími hlavami, slnečnými a miestami až presvetlenými námestíčkami. Stereotyp ako vyšitý je dobrým podkladom pre príbeh obyčajného muža s neobyčajným tajomstvom. Nápad postaviť do hlavnej úlohy hrdinu, ktorý nevie bicyklovať, avšak bicykle sú jeho živobytím, je v krajine, ktorá dala svetu preteky Tour de France, zaujímavým kontrastom. Takmer až absurdným, ale takým je vlastne celý príbeh.

Absurdné scény a absurdný humor sú občasnými odbočkami od inak nenútene plynúceho úsmevného životopisu. Hoci ich prítomnosť kvitujem, nad ich kadenciou by sa možno tvorcovia mohli zamyslieť. Tu sa vraciam k začiatku článku – ak divák nevie, že príbeh je na motívy komixu, môžu sa mu zdať tieto odbočky uletené. Bicykel s nadprirodzenými vlastnosťami, takmer vražedné tajomstvo či schopnosť lietať sa možno do príbehu hodia, viac však do toho knižného. Ich prevedenie na filmové pásmo nepôsobí chaoticky, ale divákovi sa môže zdať, že scenár už trochu prestrelil. A nielen v tomto prípade, ale vlastne aj v spomínanom dávkovaní absurdného humoru. Je to síce malá smietka, ale na inak uhladenom filme zanecháva pečať nevyzretosti.

Film stojí na hlavnom hrdinovi a jeho rozprávaní. Vidíme ho ako malého chlapca, ako dospievajúceho učňa aj ako otca rodiny. Milý a vtipný nápad umocňuje dobrý casting a herci, ktorí sa skutočne podobajú na svoje staršie ja. Práve herci odvádzajú slušnú prácu. Slovenskému divákovi ich tváre zrejme veľa nepovedia, čo je možno dobre. Táto francúzska komédia si totiž dáva za úlohu nalákať láskavým humorom, nie sexistickými a trápnymi vtipmi s Christianom Clavierom v hlavnej úlohe. Ide si svojskou cestou – hlavne nikoho neuraziť.

Problém však nastáva, ako to už v živote býva, v momente, keď sa očakáva výraznejšia zápletka. Tak, ako sa nedá byť s každým zadobre, tak ani tu nie je zvolená cesta pozvoľného rozprávania bez výraznejšieho konfliktu úplne ideálna. Nedá sa povedať, že príbeh vyslovene nudí, chýba mu však moment prekvapenia, nečakaný zvrat, prekvapivá vsuvka. Tá by možno film oddelila od ďalších francúzskych, ktoré sme videli v posledných rokoch a vytrhla by ho z priemeru.

Podstatná je hlavná myšlienka, ktorá v humorných situáciách môže zaniknúť. Trápenie si so sebou môže nosiť aj ten najšťastnejšie vyzerajúci človek. Hoci je toto posolstvo podané milo a úsmevne, je viac než aktuálne. Aj s ohľadom na koronakrízu.

Film nie je úplnou novinkou, do našich kín sa však primotal len prednedávnom. Môže jednoducho zapadnúť v širšej ponuke, pretože nerobí dieru do filmového plátna, ani do sveta. Napriek tomu, ak sa rozhodnete stráviť večer s Raoulom Taburinom, nič tým za príjemne ubiehajúcu hodinku a pol nepokazíte.

---