Reminiscence
Sci-fi jednorazovka o spomínaní

Scenáristka a producentka Westworldu Lisa Joy uviedla svoj režisérsky debut. Jeho veľký potenciál sa však nevyužil naplno. Skúsime si rozobrať prečo.

Reminiscence nám vyrozpráva príbeh z blízkej budúcnosti, v ktorej je Miami pod vodou vinou globálneho otepľovania. Bývalý vojak Nick (Hugh Jackman) spolu so svojou kamarátkou Emily (Thandiwe Newton) podnikajú s technológiou, ktorá umožňuje ľuďom oživiť spomienky. Jedného dňa Nickov osud zmení nová zákazníčka Mae (Rebecca Ferguson), do ktorej sa pobláznene zaľúbi. Šťastný románik však nepotrvá dlho. Mae zmizne a Nick sa vydá na neurotickú cestu hľadania. Pátranie mu však na koniec prevráti celý život naruby.

Film je nakrútený v štýle neo-noir. Lise sa podarilo vnoriť doň diváka pomocou všadeprítomného motívu vody, celkom zamotanej chronológie a pohľadom do kriminálneho života, či nočným scénam. Musím pochváliť vizuálnu stránku filmu. Svet postihla ekologická katastrofa. Ľudia preto uprednostňujú pred ulicami zaliatymi nemilosrdným slnkom nočný život. Hoci aj deň aj noc vo filme vyzerajú rovnako pochmúrne a melancholicky.

Sujet sa podaril trochu menej. Pozoruhodné je to, ako sa režisérka zahráva s chronológiou deja. Niekedy divák nevie či sa pozerá na minulosť alebo súčasnosť. Vskutku krásnou je scéna s klavírom padajúcim do divadla. Dej je však preťažený druhoradými zábermi a zanecháva nedovysvetlené detaily. Najviac ma sklamala nerozvinutá téma nostalgie a úteku z reality do spomínania. Stratila sa niekde v melodramatickosti príbehu. Slabým miestom sú aj dialógy. Sršia klišé. A, povedzme si úprimne, Nickova posadnutosť Mae začína diváka vytáčať už v polovici filmu. Príčinou môže byť nedostatočne rozvinutý charakter femme fatale.

Herecké obsadenie je na prvý pohľad vydarené. No niečo tejto partii chýba. Každá postava je príliš archetypálna a známa, ale zároveň neúplná a chladná. Nedá sa stopercentne súcitiť s alkoholičkou Emily, poblázneným Nickom a ani s narkomankou „lady in red”. Možno by sa do týchto rolí hodil niekto iný. Alebo jednoducho všetko pokazili triviálne dialógy a samotný dej. Musím však pochváliť akčné scény. Tie boli dosť dobré, aj keď niekedy príliš hollywoodske.

Zaujímavou a nie úplne dotiahnutou je aj prítomnosť mýtu. Nick sa párkrát vráti k spomienke, kde ho Mae žiada vyrozprávať šťastný príbeh. Povie jej známy mýtus o Orpheovi a Eurydike, ale vždy skončí skôr, ako sa Orpheus obráti a navždy stratí svoju lásku. Keby sme chceli, tak môžeme celý film interpretovať cez prizmu týchto jemných režisérkiných odkazov. Dvaja milenci – ona zmizne, on ju ide hľadať. Prejde peklom bolestí, cudzích spomienok a nakoniec nájde len obraz svojej ženy. Obraz, s ktorým sa rozhodne ostať navždy. Šťastný koniec starogréckeho sujetu, ktorý dovoľuje milovaným byť spolu. Je to však len moja vlastná interpretácia. Lisa Joy tu necháva pre diváka posolstvo, ale je nečitateľné kvôli neúplnému spracovaniu.

Reminiscence je filmom plným nesplnených očakávaní. Celú snímku som sa tešila na niečo grandiózne a možno trochu Nolanovské. Nehľadajte to tu. Je to len jeden príbeh lásky a obetovania sa, známy všetkým z antických čias. Nemyslím si však, že debut Lisy Joy bol zlý. Určite si nájde svojho diváka. Len verím, že nás nabudúce prekvapí viac.