Renfield
V trpkej službe u Draculu

Po katastrofálnom prijatí prvej lastovičky z Dark Universe v podobe Múmie (2017) s Tomom Cruiseom sa plány na prepojený filmový vesmír plný klasických monštier v modernom svete rozplynuli do stratena. Atraktivita hrôzostrašných postáv však filmárom nedá pokoj, a postupne tak nenápadne dostávame samostatné nesúvisiace projekty.

Po vydarenom Neviditeľnom (2020) Leigha Whannella sa do kín dostáva ďalší tradičný netvor, konkrétne knieža temnôt, Dracula. Režisér Lego Batmana vo filme (2017), Chris McKay, však siahol po odľahčenej podobe fantasy hororu s hravou dávkou akcie. Zreteľ sa však nesústredí na najznámejšieho upíra strieborného plátna, ale jeho verného sluhu, submisívneho poskoka Renfielda. Oddaného asistenta večne konzumujúceho hmyz stvárnil Nicholas Hoult s netradičnou emo vizážou.

Dej hororovej komédie prináša nápaditú premisu toxického vzťahu medzi narcistickým pánom a vykorisťovaným sluhom. Renfield celé stáročia plní každé prianie svojho kniežaťa, no jeho vlastná existencia napriek dlhovekosti chradne. Keď sa zhodou okolností vyskytne na skupinovej terapii obetí zdierajúcich šéfov, svitne mu nádej ako sa z područia zla vyslobodiť. McKayov príspevok do upírskej tematiky však trochu tápe medzi žánrami, ako by sa presne nevedel rozhodnúť čím chce byť. Na komédiu je humoru primálo a väčšinou sa musíme uspokojiť len s úsmevnou formou absurdna. Na horor je príliš málo desivý, hoc vychádza práve z tohto druhu filmov. Ak by sme azda očakávali hlbší ponor do utrápenej Renfieldovej duše, sme úplne na zlej adrese.

Film disponuje slušnými akčnými scénami, ktoré sa však utápajú v šialene rýchlom strihu a vo výsledku pôsobia neprehľadne. Hektolitre digitálnej krvi ako takej by mi až tak nevadili, čo však bije do očí, je nevyužitá príležitosť. Nicolas Cage v úlohe grófa Draculu znie ako splnený castingový sen nejedného filmára, no zaslúžil by si o dve triedy lepší scenár. Jeho démonický temný pán je jediný dôvod prečo Renfielda vidieť. Cage si neprekvapivo kradne film pre seba. Ukáže celú hereckú paletu polôh od hrôzy, cez jeho klasickú extravaganciu až po situačnú komiku. Ako Cagea poznáme, ešte stále sa drží výrazmi pri zemi. Najpôsobivejší je paradoxne v čiernobielych pasážach, kde napodobňuje umiernený prejav známy zo starých upírskych filmov z 30. rokov. Kiež by dostal šancu zahrať netvora v klasickejšom filmovom počine.

Obsadiť otravnú Awkwafinu ako Renfieldov objekt túžby bol jednoducho omyl. Nesympatická herečka kazí dojem na plnej čiare a ako čestná policajtka pôsobí maximálne trápne namiesto zábavne. Zopár ďalších pozitív sa samozrejme nájde. Okrem vynikajúceho Cagea poteší aj veteránka Shohreh Aghdashloo s nezameniteľnou farbou hlasu v úlohe krstnej mamy mafie. Keď sa dej sústredí na akciu, pomerne slušne odsýpa a vo finále dokonca baví. Sympatický Nicholas Hoult robí čo môže a držíte mu palce, aby sa z područia netvora nakoniec dostal. Akčné choreografie sú jednoznačne silnou stránkou filmu.

Ak by šlo o bežný akčný film s upírskou tematikou, hodnotil by som výsledok oveľa zmierlivejšie. My však sledujeme príbeh Draculovho sluhu, ktorý kosí policajtov a porciuje mafiánov efektívnejšie ako Kapitán Amerika na kokaíne. Nehovoriac o tom, že samotný Dracula pôsobí v tejto zlátanine akosi nepatrične, hoc vďaka Nicovi Cageovi excelentne. Netvrdím, že vás upíria novinka Chrisa McKaya počas rýchlo plynúcich 97 minút nezabaví, ale vystríham vás pred zbytočne vysokými očakávaniami.