Riddick: Kronika temna

Film začína likvidáciou akejsi planéty rasou ľudí, ktorí si hovoria Nekromanceri. Celý ich štýl (architektúra lodí a interiérov, obliekanie) je veľmi podobný antickému Grécku. Chladná pompézna architektúra ich lodí, bojové brnenia, všetko akoby okopírovali a pridali do toho novú technológiu a Necro štýl (veľa čiernej farby). Už v tejto prvej scéne je vidno “premakanosť“ špeciálnych efektov. Vystrelená energetická guľa spraví pekné BUM, vesmírne lode zanechávajú tepelnú stopu v ovzduší, materské lode vyzerajú naozaj ako veľké vesmírne lode. Prvá známka prepracovanej sci-fi stránky filmu (a možno aj posledná).

Po krátkom zoznámení sa s rasou Nekromancerov prichádza záber na útek Riddicka pred skupinou žoldnierov. Po efektnej likvidácii celej posádky, čo ho prenasledovala (s originálnymi hláškami, samozrejme), si „požičia“ ich loď a odchádza. V lodi je párminútová scéna bez boja. A potom zase akčná scéna. A toto je vlastne celá štruktúra filmu. Akčná scéna, pokec, akčná scéna, pauza, akčná scéna, pokec… Je nutné podotknúť, že dĺžka akčných scén je v pomere 3:1 v neprospech tichých pasáží. Žeby toto bolo to neobyčajné spracovanie?

Príbeh je na prvý pohľad celkom dobrý, no na druhý úplne plytký. Riddick príde na planétu Helion k starému priateľovi. Tam sa stretne so skupinkou záhadných ľudí, ktorí mu povedia o Necromanceroch, čo vyvražďujú celé ľudstvo. Ešte sa dozvie, že jeho kamarátka Jack je väznená v najhoršej väznici vo vesmíre. Ich „zaujímavé“ a dlhé kecanie preruší vpád vojakov, ktorých Riddick klasicky rozmontuje (kecalo sa príliš dlho). A tak sa pustí za Jack, pobije pritom veľa Bad Guys a na konci navštívi Lorda Nekrosov a trochu si „pokecajú“. Ako ich „pokec“ skončí, si pozrite sami. V podstate je to jediný dejový zvrat (aj keď očakávaný).

Čo však nie je plytké, sú akčné scény. Síce majú väčšinou podtón neustáleho úteku (hrdinovia sa neustále ženú za niečím, respektíve pred niečím), ale majú spád a dobrú choreografiu. Je ich veľa a sú kvalitné, takže môžeme hovoriť o kvalitnej akčnej stránke. Ak si k dobrým súbojom prirátame prekrásne špeciálne efekty, dostaneme výborný pokrm na striebornej tácke. Riddick bojuje s výrazom flegmatika, akoby to bola iba rutina a používa veľmi zaujímavé prostriedky likvidácie (koho by napadlo zabiť niekoho hrnčekom na čaj). Humor mu tiež nechýba, hlavne jeho hlášky počas a po likvidácii protivníkov nemajú chybu. Celkovo vzaté je to pravý akčný hrdina, ktorý si zaslúži vlastnú kolu, vlastný popcorn a obdiv násťročných poďobaných puberťákov (a vďaka vyrysovaným svalom aj puberťáčok…).

Celý film mi pripadal schizofrenický. Pravidelné striedanie pasáží ticha a bojov je dosť okaté, presné technologické detaily (zvlnený vzduch za loďami, zobrazenie iónového pohonu) striedajú absolútne blbosti. Tieto sa nedajú vymenovať v zátvorke, a tak vymenujem aspoň najviac „nevydarené“ pasáže. Na lávovej planéte sa spomína, že teplota na slnečnej strane je 700 °C a na zakrytej -300 °C. Detail, že pri 700 °C sa hornina netaví na lávu, je nepodstatný, takisto že pri -300 °C by sa tvorila na zemi námraza (keďže je tam vzduch, čo sa dá dýchať, čo by tiež pri takej teplote nemohlo byť reálne). V jednej scéne ukazujú, že cez deň stúpne teplota na 700 za 5 sekúnd, no pri Riddickovom úteku trvá asi 10 minút, kým dosiahne asi 50 °C a až potom naberie maximum.

S tou teplotou to dosť pobabrali, pretože keby ju vôbec nespomínali, nebolo by to také okaté. Áno, ide o tzv. filmový čas, ale toto nie je sci-fi, ale fantasy (nepripomína vám to Star Wars?) a my rozoberáme sci-fi stránku filmu. Vyznieva to tak, že teplota bola iba efektný spôsob, ako pripútať divákov do sedadiel. To sa im ale podarilo, takže už necháme tie kecy o nereálnosti a poviem vám, čo sa mi veľmi páčilo.

Záber na pristávajúcu loď, v ktorej eskortovali Riddicka, bol efektný na konci, keď loď vletela do hangára. V absolútnom tichu po pristátí bolo počuť iba pukanie rozžeravených a pomaly sa ochladzujúcich oceľových plátov na lodi. Samozrejme, s dodatočným zobrazením rozžeraveného železa a zvlneného vzduchu.

Apropo, zvlnený vzduch. Autorom sa asi veľmi páčil tento efekt, a preto ho napratali všade, kam sa len dalo. Každá loď za sebou zanecháva horúcu stopu po motoroch, každý horúci objekt ju má, dokonca aj transport vojakov Nekromancerov bol sprevádzaný týmto efektom. Ale ako asi už tušíte, čoho je veľa, to škodí. A tohto efektu tam bolo až príliš veľa. Úplne tak stratil svoj význam a scény namiesto dokresľovania skôr zneprehľadňoval.

Ďalšia pekná scéna bola po dobytí planéty Helion Nekrosmi. Do radu postavené tisícky vojakov, prelietavajúce lode vo formáciách, to celé obklopené materskými loďami. Toto všetko vyznievalo ako prvomájový sprievod alebo ešte lepšie ako vojenská prehliadka. Ale musí sa uznať, že sa s týmto chlapíci od digitálnych efektov dobre pohrali. Pekných scén je tu viacero, napríklad zničenie planéty, bitka o Helion, ale toto je recenzia, nie rozpis scenára. Jednou vetou, každý si nájde svoju obľúbenú.

Ako len zhrnúť tento film… Povedal by som to asi takto: výborný akčný film, plný technologickej schizofrénie, kde sa stále utekalo. Toto je dostatočná diagnóza. Ak máte radi veľké výbuchy, mnohé bitky a namakaných svalovcov, je tento film pre vás. Ak očakávate silný príbeh a sľubované presné technické detaily, tak to si radšej pozrite Babylon 5 alebo StarTrek.

---