Originálny názov: Empire des loups
Žáner: Akčný, Thriller, Drama
Minutáž: 130 minút
Krajina: Francúzko
Rok: 2005
Prístupnosť: MP 15
Réžia: Chris Nahon
Scenár: Jean-Christophe Grangé
Kamera: Michel Abramowicz
Hudba: Olivia Bouyssou
Hrajú: Jean Reno, Jocelyn Quivrin, Arly Jover, Laura Morante
Francúzsky thriller v súčasnosti zažíva obdobie rozkvetu. Takmer každý rok sa Jean Reno vracia na plátna kín ako drsný detektív, ktorý rieši záhadné brutálne vraždy. Avšak čím častejšie sa vracia, tým je to horšie. Prvý diel purpurových riek bol kvalitný thriller plný temnej atmosféry a napätia. To sa však nedá povedať o jeho druhom pokračovaní, ktoré vyznelo ako paródia Otrasný scenár, atmosféra žiadna a skutočne smiešny záver. Sám Jean Reno sa hanbil, že zobral úlohu v pokračovaní Purpurových riek a to hovorí za všetko.
Film Ríša vlkov bol očakávaný s obavami. Po Purpurových riekach 2 sa ľudia začali obávať, že najnovší film Jean Rena bude podobne otrasnej kvality. A ja musím zo smútkom konštatovať, že sa nemýlili.
Nikdy som si nemyslel, že napíšem túto vetu, ale Ríša vlkov je na tom skutočne horšie ako Purpurové rieky 2 a myslím to úplne vážne. Kým Anjeli apokalypsy mali aj svoje svetlé stránky, jediná svetlá stránka Ríše vlkov sú záverečné titulky, teda pokiaľ do nich vydržíte v kine.
Skutočne si myslím, že za dopozeranie tohto filmu by malo byť nejaké ocenenie za statočnosť, alebo aspoň darček v podobe vrecka na vracanie, ktorý by ste mali dostať na začiatku filmu. Možno si poviete, že som veľmi kritický, že to nemôže byť až také zlé, ale je.
Poďme teda k filmu(myslím si, že toto označenie sa na toto dielo nehodí, ale nechcem byť vulgárny) samotnému. Už pri úvodných titulkoch vám udrie do oči zelená láka, ktorá tečie hadičkami z tajomného prístroja. V tom prístroji sa nachádza žena menom Anna a práve ona patrí medzi hlavných hrdinov tohto snímku.
Anna má problém, stráca pamäť a zabúda všetko okolo. Pomaly sa z jej mysle vytráca aj jej manžel Laurent, ktorý jej v liečbe pomáha ako môže. Anna postupne začne trpieť halucináciami a vyhľadá pomoc psychiatričky Matildy. Zatiaľ, čo Anna bojuje proti strate pamäti, mladý detektív Paul Nerteaux ma iný problém, trápia ho, ako inak, záhadné brutálne vraždy žien, ktoré sú, ako inak, zohavené na nepoznanie. Čo len robiť, vraví si mladý detektív a ako inak vyhľadá pomoc staršieho detektíva, ktorého sprevádza nechváľ na povesť. Tým detektívom je Jeana-Louisa Schiffer a hrá ho, ako inak, Jean Reno. Určite si hovoríte prečo stále používam spojenie „ako inak“ a to je práve problém celého filmu, všetko je presne tak ako by ste to čakali. Keď má prísť niečo strašidelné, prší a blýska sa, keď má byť niekto zlý, musí byť super zlý a preto musí mať na hlave turban a musí nosiť veľký nôž z ktorého kvapká krv. Nie nerobím si srandu, toto všetko vo filme je. Niektoré scény sú také komické až sa neubránite smiechu. Napríklad, keď Anna prvýkrát navštívi psychiatričku Matildu a prvé čo jej udrie do oka je kniha Plastická chirurgia , ktorú musí predsa vlastniť každá správna psychiatrička. A čo Annu napadne, keď náhodou presne otvorí stranu na ktorej sú obrázky operácie tváre? Že jej niekto preoperoval tvár. Aké logické.
Dúfam, že ste sa pri tomto malom rébuse nezapotili, pretože podobných je vo filme skutočne veľa. Niekedy v druhej polovici filmu stratíte absolútny prehľad o tom, čo sa vlastne deje a poradím vám, aby ste si do kina zobrali nejakú stolovú hru(najlepšie človeče nehnevaj sa, pretože táto veta vám bude v ušiach znieť ešte dlho po predstavení za ktoré ste utratili slušné peniaze) a vydržali do konca filmu na ktorom vás čaká šokujúci záver. V skutku šokujúci, pretože v posledných scénach filmu stratil pojem o tom, čo sa deje asi aj samotný režisér a podľa mňa vsadil na improvizáciu.
Čo sa týka hereckých výkonov, niet moc o čom hovoriť. Jean Reno hrá to, čo vždy. Drsného(v tomto filme super drsného) policajta, ktorý má netradičné( v tomto filme super netradičné ) metódy. Ostatných hercov som si ani nezapamätal a chcem na nich radšej zabudnúť, pre prípad, že by niekedy v budúcnosti natočili nejaký dobrý film.
Jediná aspoň trošku svetlejšia stránka je hudba, ale to možno preto, že postupom času bola to jediné čo som vnímal.
Čo dodať na záver? Dám vám jednu radu, dobre sa pozrite kedy v kine dávajú Ríšu vlkov a v čase premietania sa pohybujte aspoň v päť kilometrovej vzdialenosti od kina. Pokiaľ však máte niekoho v svojom okolí, kto vám skutočne lezie na nervy srdečne mu odporučte tento film a ja vám garantujem, že už vás otravovať nebude.
P.S: Peniaze za predstavenie sa nevracajú, ale pokiaľ poznáte kino v ktorom je to možné, dopíšte jeho názov na všetky plagáty Ríše Vlkov, ktoré uvidíte.