RoboCop
Nečakane vydarený reštart ikonického plech-poliša

Brazílčan José Padilha prebral režisérsku štafetu po Darrenovi Aronofskom, ktorý sa kedysi okolo prerábky akčného hrdinu 80-tych rokov nešťastne motal. Uznávaný Aronofsky bol uveličený z myšlienky človeka uväzneného v robotickom tele. Kde sa začína a kde sa končí ľudská bytosť? Limity ľudskosti a začiatky kybernetiky bola téma, ktorá vzrušovala hlavy scenáristov už od čias Terminátora a Čísla 5, ktoré žilo o čosi zábavnejším životom.

Polovičný policajt s telom kovového obra však skrýval po celú dobu svojej filmovej existencie o čosi hlbší myšlienkový presah, aký mu vedel akčný zámer prvotných tvorcov poskytnúť. Umelý človek láka fantastov už od čias Frankensteina, ale umelý človek, ktorý vraždí lotrov s chirurgickou presnosťou videohernej konzoly, láka všetkých.

Po znovuzrodenom Temnom rytierovi musíte prísť v remaku obľúbeného hrdinu z detských čias s niečím viacvrstvovejším, ako len eskaláciou likvidačných techník a novou metalízou. Preto sa tvorcovia nového RoboCopa viac ako na akciu sústredili na vnútorný rozkol hrdinu. Ako sa vyrovnať s tým, že vás výbuch auta roztrhal na franforce a to, čo z vás ostalo, má bližšie k automatu na Colu než k daňovému poplatníkovi? Aronofsky zdupkal, no ideový základ zanechal. Ambiciózny prerod akčnej legendy v existenciálnu drámu dopadol nečakane dobre a divák si až počas filmu uvedomí, že nesleduje adrenalínový výplach, aký sľubovali šikovne zostrihané trailery.

Príbeh samotný sa v ničom výraznom nezmenil. Policajt s výsledkami, Alex Murphy, mal byť zavraždený, ale prežil. Teda len napoly. Jeho telesná schránka je na kusy, čo sa náramne hodí robo-tech spoločnosti OmniCorp. Dajú mu nové robotické telo a rozhodnú sa ho využiť v boji s kriminalitou i v snahe ovládnuť svetový trh s robotechnológiami. Klasický príbeh robo-bojovníka so zločinom si však ide svojou vlastnou cestou, cynizmus a kritika medzinárodnej politiky USA ale zostala hmatateľná. Akcia je skromnejšia, no stále úderná. Budúcnosť je vykreslená uveriteľne a divák nepostrehne, v akom roku sa nachádza. Veľký skok oproti realite ho nečaká.

Stretol som sa s častým názorom, že filmu chýbal naozaj silný záporák. Razím teóriu, že je tu silnejší, ako v akomkoľvek inom filme. RoboCop totiž čelí hyenizmu prameniacemu z ľudskej chamtivosti. Čelí korupcii vo vlastných policajných radoch, ktorá zhmotňuje povestný nôž v chrbte. Čelí morálnemu úpadku lekárov, ktorí majú v prvom rade zachraňovať ľudský život a nie experimentovať s genetickými materiálmi. Čelí pokroku, ktorý sa nezastaví pred ničím, ani pred obetovaním životov v mene vedy.

Čelí spoločenským predsudkom, ktoré sa ho snažia uzemniť a navždy rozobrať, nakoľko nie je zdravé byť napoly strojom a napoly človekom. Čelí nadnárodnej korporácii, ktorá v ňom vidí ,,iba“ obrovský zdroj príjmov a nekonečnú šancu na manipuláciu verejnej mienky. Taktiež sa pasuje s celým kriminálnym systémom, ku ktorému má ako jediný prístup s neobmedzenou databázou impulzívnych podkladov. Čelí zodpovednosti za osud vlastnej rodiny, ktorá prišla o jej základný pilier.

A, nakoniec, čelí sám sebe. To, čo z neho ostalo, sa brodí existenčným peklom. Osciluje na otázke, či má byť citlivým človekom plným emócií, ktorý sa rozhoduje na základe vlastných pohnútok a logicky robí chyby, či chodiacou kalkulačkou s nulovým faktorom empatie, no ktorá veľmi efektívne likviduje zločin. Zlosynov je tu, ako vidieť, neúrekom. Zlo je vo filme všadeprítomné, nakoľko sa skrýva v nás, v ľuďoch. Nič nie je len čierno-biele, ako to bolo v komixových predlohách pred nástupom hrdinov nového tisícročia.

Tak ako v X-menoch, Spider-manoch či Temných rytieroch, i tu v Detroite, v meste ochrancu RoboCopa, sa stretneme s pokrivenými charaktermi, ktoré reprezentujú to pravé nejednoznačné zlo. Ak mám vypichnúť jediného, bude ním Michael Keaton ako výkonný riaditeľ robo-technologického giganta Omnicorp. Presne podľa riadkov vyššie, nepredstavuje a priori zlo, ale ľudskú chamtivosť a Keaton si túto rolu kráľovsky užíva. Ex-Batman podal solídny výkon, ktorým nerobí hanbu postavám, vďaka ktorým si ho pamätáme dodnes. Rolu Raymonda Sellarsa mal pôvodne zahrať Hugh Laurie. Keaton bol Dr. Housovi dôstojným náhradníkom.

Spojnicou s Bat-univerzom je aj Gary Oldman v bravúrne zvládnutej úlohe (ne)etického doktora Dennetta. Postava duchovného otca RoboCopa, akýsi novodobý Dr. Frankenstein, patrí k Oldmanovým najlepším postavám, a je zjavné, že Gary má našliapnuté tým správnym oscarovým smerom. Tento znamenitý herec dozrieva ako víno. Podobne je na tom i Samuel L. Jackson ako Pat Novak, predstaviteľ manipulatívnej mediálnej stanice, ktorý sa vo filme zaskvie len zopár minút, no zaručene si ho zapamätáte. Zámernou otravnosťou a naliehavosťou disponuje máloktorý herec Hollywoodu.

Kastingovým prešľapom však bola Murphyho žena Clara, ktorú zúfalo prehrávala afektovaná Abbie Cornish. V jej otravnosti ťažko uzrieť zámer ako u Jacksona. Hlavný predstaviteľ, Joel Kinnaman, má potenciál stať sa švédskou národnou hviezdou. Napriek na prvý pohľad obmedzeným hereckým možnostiam, sa mladý aktér uviedol v tom najlepšom svetle. I s minimom výrazových prostriedkov ponúkol RoboCopa po svojom. Citlivo, no s vervou hodnou akčného kyborga. Rovnako, ako nová hviezda, poňal kovového poliša i samotný režisér. José Padilha, ktorému násilia chtiví fanúšikovia vyčítajú najmä nedostatočnú akčnosť tohto diela, poňal známy príbeh ako pravú spoločenskú drámu.

Neberiem do úvahy siahodlhé rozpravy a komentáre o roztrieštenosti filmu. Netreba sa na neho pozerať ako na hokejový zápas a deliť ho na tretiny. Úvod, jadro i záver na seba nadväzujú plynulo ako život sám. Dojem a hlavnú myšlienku Padilhovi nevezmú ani producenti, ktorí ho vďaka vyššiemu rozpočtu tlačili do oklieštenia explicitných záberov a obmedzenia nechutností. V konečnom dôsledku je všetko dobre tak, ako to dopadlo.

Akčný blokbaster, nad ktorým sa ľudia zamýšľajú ako nad RoboCopom, tu dlho nebol. Som za tento reštart nesmierne rád. Vidieť, že fanúšikovia ultra-násilného originálu dospeli, dozreli a natočili poctu prvému filmu s prísľubom svetlejších zajtrajškov pre ďalší život tejto unikátnej policajnej postavičky. A dokonca použili i nestarnúci hudobný motív Basila Poledourisa, hoci len v úvode, za ktorý si u mňa vyslúžili i tú štvrtú hviezdu.

---