Rocketman
životopisný, hudobný
2019 / 121 min. / MP 12
Veľká Británia / USA
Réžia
Dexter Fletcher
Scenár
Lee Hall
Naratív filmu je postavený na retrospektívach, o ktorých Elton (Taron Egerton) rozpráva na liečení od svojich drogových závislostí. Jeho vzostup tak sledujeme už od útleho detstva. V tomto aspekte príbeh nijako nevybočuje z už zabehnutej formuly životopisných filmov. A v tom tkvie jeho najväčšie negatívum. Metráž dvoch hodín jednoducho nestačí na dostatočné spracovanie všetkých dôležitých etáp Eltonovho života. Cez niektoré doslova iba preletí. Nehovorím teraz o klišoidnej koláži novinových titulkov a koncertov. Tým sa takéto filmy prakticky nedokážu vyhnúť. Pasáže ako Eltonovo manželstvo s Renate Blauel (Celinde Schoenmaker) však nepôsobia tak dôležito a zaujímavo, ako sa ich filmári snažia zobraziť.
Obohratú štruktúru rozprávania oživuje dávka hravosti. Dexter Fletcher sa rozhodol Eltonove piesne začleniť priamo do naratívu, a to podľa tém, o ktorých hovoria ich texty. Nezaznievajú tak len na koncertoch, ale počas rôznych situácií zo života rock’n’rollovej legendy. Sprievodné tanečné čísla pridávajú filmu na „muzikálovosti“ a osviežujú ho.
To vytvára kontrast s vážnejšími udalosťami Eltonovho života alebo ich priamo dotvára. Vyzdvihnúť treba aj fakt, že predstaviteľ Eltona Johna Taron Egerton za seba nenecháva spievať nikoho iného a ide mu to viac než dobre. Počuť možno aj hlas predstaviteľa mladého Eltona (skôr ešte Reggieho) či iných vedľajších postáv.
Okrem spevu stoja za zmienku aj herecké výkony všetkých zúčastnených, najmä Tarona Egertona. Ten sa nesnaží o vernú imitáciu mladého Eltona. Rolu sa rozhodol poňať svojsky, zapojiť vlastnú charizmu. Najmä vďaka tomu predvádza jeden z najvýraznejších výkonov v kariére. Nezaostávajú ani predstavitelia vedľajších postáv. Jamie Bell (Eltonov kamarát Bernie Taupin), Richard Madden (v úlohe vypočítavého manažéra), či Bryce Dallas Howard (Eltonova matka) v príbehu nezapadnú a spolu s Egertonom tvoria výraznú chémiu medzi postavami.
Rocketman, vďaka jedinečnému prístupu k látke, nie je obyčajnou biografiou hudobnej legendy. Okrem muzikálových čísel ho vyzdvihujú aj herecké (spevácke) výkony, vďaka ktorým je o hluché momenty naozaj núdza. Príbeh však kopíruje klasickú štruktúru životopisných filmov, čo v konečnom dôsledku trochu brzdí Rocketmanov skutočný potenciál. Aj napriek tomu medzi snímkami o hudobných legendách ide o svieži krok dopredu. Dexter Fletcher tak ďalej rozvíja otázku, či by Bohemian Rhapsody vyzeral rovnako, ak by sa ho ujal od začiatku.