Rodinná rošáda
Výmena tiel za zvukov rolničiek

Walkerovci sú chodiaci scenáristický tróp filmovej rodiny. Vyššia stredná trieda, dom na predmestí, neustála zaneprázdnenosť prácou či školou. Jedného dňa si pri návšteve planetária vymenia telá; táto skutočnosť pre nich predstavuje výzvu no i možnosť zakúsiť život detí v koži rodičov a vice versa. Podarí sa im vrátiť sa do svojich tiel a zároveň utužiť naštrbené vzájomné vzťahy? Oh, a celé sa to odohráva na Vianoce…

Zo štylizácie úvodného odstavca môžete vcelku presne dedukovať, ako záživná a zaujímavá mi Rodinná rošáda príde. Aktuálny režijný počin McG-ho je enormnou prehliadkou tvorcovskej neschopnosti, lenivosti a takým neuveriteľným klišé, že sa jeho názov môže bez problémov používať ako synonymum tohto pojmu. Prostý ako samotná premisa filmu je dôvod, prečo tomu tak je. Naozaj nemusíte oplývať inteligenciou potrebnou na pochopenie Hegela alebo Kanta, aby vám došlo, že McG je skrátka otrasný režisér.

Rodák z Michiganu v lepšom prípade doručí neurážajúci priemer, ktorý je technicky adekvátny, aby sa mohol nazvať „profesionálny titul“. Tak tomu bolo v prípade Terminator Salvation (r. 2009) alebo prvých Charlieho anjelov (r. 2000). V horšom prípade sa divák dočká podpriemernej, bezpohlavnej, trestuhodne odfláknutej nudy, na ktorú nie je dôvod sa dívať, ani keď si momentálne nedokážete vybrať z ponuky Netflixu. Tento výsledok sme mohli vidieť pri pokračovaní Charlieho anjelov (r. 2003), prípadne u špiónskej romantickej komédie To bude boj! (r. 2012). Rodinná rošáda sa radí k druhej alternatíve. To v praxi znamená opakovanie 100-krát videného a častokrát lepšie prevedeného.

V kontexte vyššie spomenutého až šokujúco pôsobí fakt, že sa na scenári podieľalo kvarteto tvorcov. Každý zo štvorice Victoria Strouse, Chris Shafer, Adam Sztykiel a Paul Vicknair by sa mal pera dotknúť už len v prípade, že ním podpíše slávnostnú prísahu nikdy sa viac nepokúšať tvoriť ďalší scenár. Vtipy a situačný „humor“ sú na úrovni 12-ročných deciek. Nie, scény štýlu „zamotám sa do vianočného stromčeka a strhnem ho so sebou na zem“ neboli humorné pred 30 rokmi a nie sú humorné ani dnes. A nie, fakt, že sa pod uvedený stromček vyští pes nie je účinnou odpoveďou ako to zlepšiť.

Herecky sa niet na čo sťažovať, najmä preto, že materiál nevyžaduje od nikoho herkulovskú snahu. Vlastne tu nie je od nikoho vyžadované nič mimo maximálneho minima (pekný oxymoron, asi ako „dobrý film od McG-ho“). Jennifer Garner nebola nikdy herečkou oskarového formátu, napriek tomu už pred kamerou zažila citeľne lepšie časy a Emma Myers, sympatická Enid zo série Wednesday, by si mala lepšie premyslieť, na akú rolu kývne. Za to Ed „dodnes ťažím zo svojej slávy zo série Vo štvorici po opici“ Helms by mal popremýšľať o hereckom dôchodku. Vlastne, práve niekto toporný, nevtipný a herecky plochý ako Helms zapadá do tohto marazmu prezlečeného za film paradoxne najlepšie.

Ak máte radi vianočné filmy, nepúšťajte si to, sú oveľa lepšie alternatívy: Sám doma, Sám doma 2, Smrtonosná pasca… Ak vás baví téma výmeny tiel, nepúšťajte si to, sú oveľa lepšie alternatívy: Sexi kosť, Slečna beštia, Veľký… Ak máte… viete čo, proste si to nepúšťajte. Trpieť u toho vyslovene nebudete, avšak život je príliš krátky, aby ste ním plytvali na nepodarené paškvily, akým je Rodinná rošáda.