Roma
Životné dielo Alfonsa Cuaróna

Alfonso Cuarón sa po veľkolepých snímkach ako Potomkovia ľudí (2006) alebo Gravitácia (2013) na dlhšiu dobu odmlčal. So svojou novou snímkou Roma sa vrátil domov a nechal sa unášať spomienkami zo svojho detstva. Práve tie mu slúžili ako podklad k scenáru, v ktorom sa dostávame do mexickej rodiny žijúcej v sedemdesiatych rokoch v rovnomennej štvrti Mexico City.

Ústrednou postavou filmu je mladé dievča Cloe (Yalitza Aparicio), ktorá pre túto rodinu už dlhú dobu pracuje, a tak ju členovia rodiny a najmä deti berú ako jej súčasť. Život sa jej však zmení po tom, čo otehotnie a otec jej dieťaťa o ňu stratí záujem. Najmä zo začiatku sa tak zdá, že sa Alfonso Cuarón rozhodol nakrútiť bežný život ktorejkoľvek mexickej rodiny. Pre mnoho ľudí to vo výsledku tak môže aj vyzerať, keďže samotný príbeh nie je ničím inovátorský. No jeho technické spracovanie, zasadenie a uveriteľnosť postáv sú priamo ako vytrhnuté z reality.

O podobné koncepty sa pokúšal už nejeden režisér. Možno si spomeniete na film Chlapčenstvo od Richarda Linklatera, ktorý sa rozhodol nakrútiť dospievanie chlapca v priebehu dvanástich rokov. Aj keď išlo o veľmi autentické spracovanie, keďže sa naozaj nakrúcalo s tými istými hercami v priebehu mnohých rokov, stále to boli herci. A práve toto je jeden z dôvodov, prečo je Roma tak výnimočná. V zásade každá jedna postava od vedľajších až po hlavnú sú skutoční neherci. V kontexte pomerne obyčajného príbehu to do seba perfektne zapadá a vy nemáte pocit, že čokoľvek, čo sa vo filme deje, by bolo prácou veľkého filmového štábu.

Cuarón si tak prísne dal záležať na tom, aby film pôsobil čo najobyčajnejšie, že okrem réžie, scenáru a strihu aj celý film sám nakrútil. Práve táto kompaktnosť, technická dokonalosť a absolútna filmárska sloboda tvoria mozaiku, ktorá na konci do seba zapadne. Napríklad úvodná scéna je jeden trojminútový statický záber na podlahu, po ktorej tečie voda. Z takýchto dlhých scén, často bez jediného strihu, sa skladá celý film. Pôsobí to veľmi upokojujúco a je to úplný opak veľkej časti dnešnej filmovej produkcie. Pre niekoho to môže pôsobiť ako príliš veľká snaha o umenie alebo jednoducho ako nuda, ja som však s napätím čakal na každý jeden záber, ktorý bude nasledovať.

Ďalším dôležitým faktorom, ktorý si Cuarón zvolil, bolo nakrútiť celý film v španielčine a čiernobielo. Spočiatku to bol pre mňa nezvyk, pretože to nie je čiernobiely film ako z minulého storočia. Všetko je ostré, nič sa na obraze nestráca a oči si musia zvyknúť na to, že nič z obrazu nevyniká. Neviem, či je to aj práve tým mexickým prostredím, ale práve čiernobiela forma vo filme naozaj robí nezabudnuteľnú atmosféru, ktorú, dovolím si tvrdiť, len máloktorý dnešný režisér môže z takéhoto filmu dostať.

Ak sa bojíte, že pre vás bude film nudný a všedný, rozhodne strach nemajte. Cuarón si podobne ako so svojimi dlhými statickými zábermi a pomalou kamerou dáva načas aj s príbehom. Nikam sa neponáhľa, pretože to film nepotrebuje. Vďaka tomu sa všetky situácie a problémy postáv stávajú skutočnejšími a vy máte pocit, akoby ste sa stali na dve hodiny ich súčasťou.

Film má aj množstvo skrytých alebo nie do očí bijúcich myšlienok. Jednou z nich je napríklad sila a odhodlanie žien, ktoré to v danom období mali skutočne ťažké, no isté paralely a spojitosti možno hľadať aj v súčasnosti. Skvele sa mu darí zobraziť protipóly jednotlivých postáv – ako napríklad, keď Cleo prechádza ťažkými životnými situáciami a hneď vedľa nej sa odohráva svadba. Podobne citovo silných a myšlienkovo významových obrazov je vo filme naozaj veľa.

Alfonso Cuarón vytvoril svoje životné dielo. Perfektne zvládol filmárske umenie a vďaka jasnej vízii a osobnej zaangažovanosti ho posunul na majstrovskú úroveň. Skrz mexickú rodinu nám ponúka obyčajný príbeh postáv, ktoré sa aj napriek nepriaznivým podmienkam a životným situáciám stále držia toho jediného – nádeje.

Pokiaľ chcete vidieť výnimočnú snímku, Roma vás vtiahne do seba ako nič predtým.

---