Rose Island
Príbeh o ostrove slobody, ktorý sa naozaj stal

Mali ste v detstve a v puberte uletené nápady a rodičia vám hovorili, že z toho vyrastiete? Ste dnes už dospelý a nejaký z tých nápadov máte stále chuť zrealizovať? Ak áno, zápal hlavnej postavy tohto filmu vám bude sympatický a jeho idea vás zaujme.

Na Netflixe sa objavila komediálna dráma z talianskej dielne s názvom Rose Island. Film láka na skutočný príbeh, o ktorom ste zrejme ešte nepočuli. Jeho ústrednou postavou je Giorgio Rosa (Elio Germano), šikovný, práve vyštudovaný inžinier, ktorý má veľké plány a trochu naivné predstavy o živote. Píše sa rok 1968, ktorý pre mnohé krajiny znamená historický míľnik. No a práve vtedy sa Giorgio so svojim kamarátom podujmú na vytvorenie (doslova) ostrova len niekoľko míľ od talianskeho pobrežia. Po vyrobení si vlastného špeciálneho auta sa ani tento nápad nezdá úplne nezrealizovateľný.

Miesto plné slobody a nekončiacej párty (ak práve neprší) však začne byť tŕňom v oku úradom. Na ostrov, ktorý sa stáva samozvanou republikou, postupne smerujú žiadosti o občianstvo z rôznych kútov Európy a priťahuje obrovský mediálny záujem. Giorgio nemá na výber, za pomoci svojej bývalej priateľky Gabrielly (Matilda De Angelis) sa obráti na najvyššie európske orgány. V hre je osud ostrovčeka slobody, splneného sna partie ľudí s dobrým srdcom a trochu naivnou dušou.

Dej Rose Island je ponúkaný najmä skrz príbeh hlavného hrdinu. Dobový kontext sledujeme len v náznakoch, vedľajšie postavy nedostanú ktovieako veľký priestor. Tvorcovia sa jednoducho rozhodli zamerať na šikovného mladého muža a dá sa povedať, že nesiahli vedľa. Napriek tomu film navodil atmosféru Talianska z roku 1968, v porovnaní s dobovými fotkami sa dokonca samotný ostrov takmer navlas podobá jeho filmovému zobrazeniu.

Filmu nechýba nadhľad a vtip, ak však očakávate komédiu, pri ktorej sa budete chytať za brucho, ostanete sklamaní. Toto je skôr úsmevný príbeh, v ktorom je veselo, aj keď ide do tuhého. Posolstvo a hlavná myšlienka príbehu sú aj napriek vyššie spomenutým prvkom jasne čitateľné. Milé retro ukazuje, že dobrých ľudí sa všade veľa zmestí, aj preto sa napríklad bez väčších problémov stane obyvateľom ostrova Tom Wlaschiha (W. R. Neumann), ktorý bol kedysi Nemcom, o občianstvo však po 2. svetovej vojne prišiel. Snímka zanecháva v divákovi dobrý pocit a možno aj chuť ostrov navštíviť.

Zaujímavý scenár stojí na pilieroch skutočných udalostí. Ja osobne som o tomto ostrove nikdy nepočul, jeho príbeh však zmenil legislatívu Európskej únie a zaujímavým spôsobom sa zapísal do histórie Talianska. Viac však prezradiť nemôžem, lebo by som vyzradil koniec príbehu.

Rose Island je milý film, ktorý nespôsobí filmovú revolúciu, ale zato poteší takmer až nákazlivým optimizmom. Patrí k tomu lepšiemu, čo na Netflixe nájdete, a sčasti svojou malou dávkou patetickosti a minimom ukričaných scén búra stereotypy o talianskych filmoch. Bonusom sú pomerne neopozerané herecké tváre, nielen z Apeninského polostrova.

Mimochodom, tí, ktorým sa páčil francúzsky film Nedotknuteľní, sa môžu tešiť na Françoisa Cluzeta, ktorý hral aristokrata na vozíčku. Teda, ak si počas filmu všimnú, že je to on, je totiž dobre zamaskovaný.

---