Rozpoltený
23 osobností a jedno ego

Shyamalanova kariéra už pomaly naberala priamy kurz do pekiel. Po kritizovanom, no stále výnosnom Poslednom vládcovi vetrov (2010) vyprodukoval podobne veľkorozpočtové sci-fi Po zániku Zeme (2013), ktoré už nesklamalo iba kritikov, ale aj obecenstvo ako také.

No M. Night Shyamalan má zrejme nos na prežitie. Vrátil sa k tomu, čo ho vynieslo na začiatku kariéry – nízkorozpočtové napínavé príbehy s nadprirodzenými prvkami. The Visit (2015) si proti rozpočtu päť miliónov dolárov odniesol z kín sto a najnovší Split (2016) s rozpočtom deväť miliónov zatiaľ zarobil približne 150.

Vitaj späť, M. Night. Názory kritikov sú síce fajn, ale veľa neovplyvnia. Rozhodujúca je ziskovosť. Vizionárskemu egu predané lístky dopriali boost, a tak sa už hotuje vystavať vlastné filmové univerzum. V záverečnej scéne sedí za pultom Bruce Willis ako David Dunn, superhrdina z Vyvoleného (2000). Vari je Shyamalan horší ako Marvel alebo DC? A dočkáme sa aj v posledných rokoch vypúšťanej epizódnej postavy v podaní samého majstra.

V hodnoteniach hororu Rozpoltený často zaznieva prívlastok „hitchcockovský“. Zjavné spojenie predstavuje téma disociatívnej poruchy osobnosti Kevina Wendella Crumba. V jednom tele žije 23 ľudí! To Norman Bates, hlavný záporák z Psycho (1960), si vystačil s matkou.

Kevin ako Dennis (úchylný control freak) unesie tri tínedžerky a zavrie ich do komory. Dievčatá postupne spoznávajú svojho väzniteľa cez návštevy jeho rôznych manifestácií. Popritom stíha chodiť za psychiatričkou Dr. Fletcherovou (Betty Buckley), aby udržal zdanie poriadku.

V zápletke sa Shyamalan zjavne inšpiruje prípadmi skutočného zadržiavania mladých žien a dievčat. Často sú to prípady násilia v rodine. Tento motív sa v Rozpoltenom prejavuje sekundárne. Z troch dievčat sa samotárka Casey (Anya Taylor-Joy) javí najlepšie pripravená vysporiadať sa so situáciou. V detstve bola zneužívaná strýkom, čo sa jej vybavuje vo flashbackoch.

Priame zobrazovanie sexuálneho násilia sa vo filme nevyskytuje. Dennisove sklony síce veľmi rýchlo pochopia jeho obete aj diváci, ale scenár nachádza viac-menej logickú okľuku tohto problému. Takisto je viac než jasné, čo sa dialo medzi malou Casey a jej strýkom, ale aj tu režisér prejavuje zdržanlivosť (našťastie) a necháva detaily na našu fantáziu. Konvenčne (vzhľadom na žáner) dráždi zmysly oblečením, ktoré Dennis núti tínedžerky nosiť. Vyniká – ako hlavná predstaviteľka – mladučká Anya Taylor-Joy s obrovskými širokorozchodnými očami, lebo väčšinu filmu strávi v obtiahnutom tričku a nohaviciach.

Pridávam sa k unisono chvále na Jamesa McAvoya. Stvárňovať rôzne osobnosti je vďačná herecká výzva, zvlášť na malom priestore. McAvoy si na zmene charakterov dáva veľmi záležať. Ako aj na ich ukotvení, čím si získavajú podmienené sympatie. Jeho výraz v scénach, kde sú rôzne zložky Kevinovej osobnosti v konflikte, je naozaj uhrančivý.

Réžia umne prispieva ku klaustrofobickému a opresívnemu dojmu blokovaním scény, obmedzenou perspektívou z pohľadu postavy, využívaním svetla a hudby. Násilie, dlho iba naznačované, exploduje až v samom závere, keď sa už napätie a ochromujúca hrôza takmer nedajú zniesť.

Je fajn, že Shyamalan používa aktuálny oficiálny názov diagnózy. Už menej, teda vôbec, že vypočítavo – lebo sa mu to tak hodí – prispieva k démonizovaniu ľudí s psychickými poruchami a všeobecne rozšírenému vnímaniu psychiatrie ako titulovaného šarlatánstva. Nielen niektoré zložky Kevinovej osobnosti sú nebezpečné pre spoločnosť. Priviedlo ho sem zneužívanie v detstve zo strany matky, trpiacej obsedantno-kompulzívnou poruchou.

No a kým snaha Dr. Fletcherovej o uznanie a prijatie ľudí s rozdelenou osobnosťou do spoločnosti vyznieva sympaticky, zároveň razí ezoterické bludy, že v jednom tele sa môžu stretnúť cukrovkár aj úplne zdravý jedinec alebo osoby s rôznym intelektom (dokonca na nejakej prestížnej psychiatrickej konferencii). To sú tie shyamalanovské paranormálne prvky, ktoré nakoniec film musí akceptovať, aby mohol existovať v ďalšom zbytočnom superhrdinskom svete.

Okolnosti prajú vzniku dvojky Vyvoleného. Ale pri Shyamalanovi nikdy neviete, ako sa udalosti zvrtnú. Isté a nevyvrátiteľné je iba jeho ego.

---