Rýchlo a zbesilo: Tokijská jazda

Originálny názov: The Fast and the Furious: Tokyo Drift

Žáner: Akčný / Krimi / Thriller
Minutáž: 104 minút
Krajina pôvodu: USA
Rok: 2006
Prístupnosť: MP 12

Réžia: Justin Lin
Scenár: Alfredo Botello, Chris Morgan, Kario Salem, Justin Lin
Kamera: Stephen F. Windon
Hudba: Brian Tyler
Hrajú: Lucas Black, Damien Marzette, Trula M. Marcus, Zachery Ty Bryan, Brandon Brendel, Daniel Booko, Chris Astoyan

Tuning, Drift, NOS, V8, priame vstrekovanie, elektróny či drag. Slová, ktoré pre obyčajných smrteľníkov znamenajú len nezmyselné bláboly, sú pre niektorých jedincov zmyslom bytia a vyjadrujú ich životný štýl. Takýto lákavý spôsob života sa zákonite musel dostať aj na filmové plátna, pomocou filmu Rýchlo a zbesilo, ktorý ešte viac spropagoval svet tunningu, keď ľudia začali dávať špeciálne súčiastky už aj do Trabantu len preto, aby vyzerali cool na ulici. Musí sa ale uznať, že prvý diel série mal naozaj voľačo do seba, keď vcelku logicky napísaný príbeh bol veľmi efektne natočený, autá boli nablýskané a celému filmu kraľoval Vin Diesel so svojím megaübercool hereckým výkonom. Do pokračovania sa už nepodarilo zlanáriť Vin Diesela, zostal už iba druhý hlavný herec Paul Walker, príbeh sa presunul na Floridu a aj keď bol scenár a spracovanie omnoho slabšie ako v prípade jednotky, stále išlo o vcelku zábavný film.

Teraz sa k nám dostáva tretia časť série, ktorá môže potvrdiť klesajúcu kvalitu série, alebo naopak navrátiť sériu ku kvalite jednotky. To by ale nemohol sedieť na režisérskej stoličke neskutočne slabý klipár Justin Lin, štyria scenáristi by nemohli napísať tak stupídny príbeh, casting by nemohol vybrať do hlavnej úlohy herca, ktorý nevie zahrať takmer nič (Lucas Black) a jednoducho celkovo by musel film vyzerať inak. Ale nanešťastie je taký, aký je, a tak poďme si po poriadku rozobrať najprv dej film, nech viete ako sa vonkoncom nemajú písať filmové scenáre.

Sean Boswell nemal vôbec šťastné detstvo, keď ho vo veku troch rokov opustil otec a matka si nevedela dať s dospievajúcim synom rady, tak sa pravidelne sťahovali zväčša kvôli problémom, ktoré Sean so svojím autom vyrobil (pretekanie na autách sa stalo jeho spôsobom úniku z reality). Do filmu vstupujeme v momente, keď Sean ako outsider vyzve kapitána školského futbalového mužstva, aby si dal s nim preteky. Motivácia je veľmi silná – príťažlivá priateľka futbalistu. Celé preteky ale skončia zničením oboch áut a následným uväznením Seana, ktorý si musí vybrať medzi väzením pre mladistvých alebo pobytom u otca v Japonsku. Sean si logicky vyberie Tokyo a príbeh sa presúva do obrovského mesta, kde žije Seanov otec – námorník a kde má mládenec chodiť do školy. Čoskoro sa ale dostane znova k pretekárskym autám, dokonca sa zapletie aj s Yakuzou (tá nesmie chýbať v žiadnom filme z japonského prostredia) a navyše sa zaľúbi do priateľky miestneho macha Takeshiho. A tak si Sean bude musieť vydobyť rešpekt tým čo mu ide najlepšie – pretekaním.

Scenáristi sa dali zlákať úspechom prvých dvoch dielov a japonským štýlom jazdenie, keď sa využívajú najmä šmyky, čiže drifty. Prostredie Tokyo je naozaj zaujímavé, ale štyria páni zabudli na to, že scenáru treba dať okrem zaujímavého prostredia aj dve nesmierne dôležité veci – logiku a reálnosť. Sean prichádza do Japonska bez znalosti miestneho jazyk a už po niekoľkých týždňoch komunikuje po japonsky, ako keby sa tento dosť ťažký jazyk učil už zopár rokov (asi skrytý talent na jazyky). Takisto sa v dvadsaťmiliónovom meste orientuje ako starý harcovník a nerobí mu najmenší problém dostať sa dokonca aj k miestnej mafii (Yakuza) a získavať si rešpekt. Film obsahuje toľko nelogickosti a toľko nereálnych situácii, že ich nemá zmysel vypisovať. Za všetko stačí spomenúť azda len dialógy, ktoré tvoria „čerešničkou na torte“ scenáristického umenie. Najmä rozhovory medzi otcom a synom sú perfektnou ukážkou úplne nepotrebných výplní filmu, ktoré by lepšie napísal aj priemerný piatak na základnej škole.

Kebyže takýto hlúpučký scenár dostal aspoň trochu šikovnejší režisér, mohlo by byť všetko v poriadku. Takto sa ale filmu dostal do rúk Justinovi Linovi, ktorý sa nemôže pochváliť jediným úspešným filmom pred týmto projektom, napríklad jeho film Annapolis dostal značne zlé kritiky. Lin sa snaží film viesť klipárskym spôsobom, keď by mal spomalený záber efektne zaberať tie najkrajšie zábery na krásne autá za sprievodu pseudo-drsnej hudby a následné by zase mali nasledovať zrýchlená zábery na rozpumpovanie krvi diváka. A celé by to malo byť najmä efektné. Ale toto napríklad Lin vôbec nezvláda, väčšina scén, kde by mali byť práve takéto zábery (preteky napríklad) je snímaná úplne klasicky, bez štipky invencie. Jediná dobre natočená scéna je prechod cez hlavnú križovatku Tokya za účasti stoviek chodcov. Inak nič. Až ma desí predstava čo urobí Lin s Oldboyom, pretože práve on bol vybraný za režiséra amerického remaku tohto ázijského skvostu.

Samozrejme že platí veta, že keď ste fanúšikovia tunningu a rýchlych áut, film sa vám bude o mnoho viac páčiť a možno aj úplne prehliadnete diery v scenári a nebudete sa tak nudiť ako ja. Ale zase, keď sa do áut dosť dobre rozumiete, nájdete ďalšie chyby filmu, alebo vás bude štvať koniec, keď do Fordu Mustangu natrepú motor z Nissanu, no otras. Čiže vnímanie filmu značne záleží na vašom stupni lásky k rýchlym strojom a od ochoty odpustiť filmu jeho chyby. Keď nemáte chuť prehliadnuť hlúpy scenár a vôňa benzínu vás odpudzuje, radšej sa filmu vyhnite. Ak sa vám naopak páčili prvé dva diely, a točíte volantom dokonca aj v spánku, hurá do kina.