Rytieri spravodlivosti
Aj Tarantina by striaslo

Kino Scandi prinieslo do našich domácností, okrem iného, aj film Rytieri spravodlivosti. Ten láka zaujímavou premisou, severským humorom a v neposlednom rade Madsom Mikkelsenom.

Vojak Markus (Mads Mikkelsen) mal v pláne pobudnúť na svojej misii dlhšie. Po nehode vlaku, pri ktorej zomrela jeho manželka, sa však vracia domov, aby vybavil pohreb a našiel si cestu k dcére (Andrea Heick Gadeberg). Ona by bola rada, keby sa jej otec konečne porozprával s odborníkom, on by bol radšej, keby dcéra znovu začala športovať a nemyslela na psychologickú pomoc.

V jednu noc však na dvere ich domu zaklope dvojica geekov (Nikolaj Lie Kaas, Lars Brygmann), ktorá sa pokúsi Markusa presvedčiť o tom, že nehoda vlaku nebola len dielom náhody. S verziou o atentáte vyhľadajú ďalšieho kamaráta, Emmenthalera (Nicolas Bro), ktorý im pomôže s nájdením teroristu zodpovedného za útok vo vlaku. Nesúrodé kvarteto totálne rozdielnych ľudí (fyzicky aj psychologicky) sa vydáva na cestu boja za spravodlivosť, ktorá azda ani nemôže dopadnúť dobre.

Ešte než si film pozriete, za zváženie stojí napozeranie si niekoľkých ďalších severských filmov, najmä komédií, ktoré nešetria čiernym humorom. Rytieri spravodlivosti totiž nie sú úplne pre tie najcitlivejšie povahy. Ak však prehryznete trošku drsnejšieho filmového jazyka, príde odmena.

Miesto výbuchov smiechu sa diváci dočkajú suchého humoru, ktorý ide až na kosť, šetrí svojou muníciou, ale prichádza v premyslených intervaloch. Komediálne prvky v sebe nesú najmä postavy a ich stvárnenie. Sú karikatúrami samých seba, nie však do takej miery, aby to nebolo znesiteľné a uveriteľné. Scenár mieša sarkazmus, iróniu a tony čiernočierneho humoru. Zosmiešňuje pátos a klišé v emocionálne nabitých scénach iných filmov, ktoré sa tvária ako hlboké filozofické zamyslenia nad bytím a nad zmyslom života. Kope do nich nenápadne, skrz výraznú autorskú stopu a originálne repliky či choreografiu jednotlivých záberov. Dohromady je tento celok natoľko zaujímavý a neohraný, že vlastne dáva zabudnúť aj na všetky drobné nedostatky. Núti diváka premýšľať aj dlho po titulkoch, nielen o posolstve filmu, ale aj o drobných detailoch konania postáv. Pre niekoho môže byť až fyzicky nepríjemné nastavenie zrkadla, ktoré ponúka snímka na svojom konci a ktoré ukazuje, že jednotlivé scény, v ktorých autor nešetril humorom, mali oveľa hlbší význam, než by si divák v čase ich sledovania myslel.

Vyššie spomenuté prvky by nefungovali bez vynikajúcich hereckých výkonov, ktoré zvláda tak ústredná štvorica pomstiteľov, ako aj Markusova dcéra. Vynikajúcim spôsobom posúvajú autorský rukopis režiséra a scenáristu Andersa Thomasa Jensena niekedy do absurdnej a niekedy do výrazne citlivej roviny. Okrem mixu drámy, komédie a krimi filmu sú tak Rytieri spravodlivosti aj poriadnym mixom emócií.

Nekonzistentnosť, náhoda a sila konšpiračných teórií sa neprejavujú len v konaní a myslení postáv, ale aj v symbolike . Či sa veci dejú náhodne alebo nie, aké následky môže spôsobiť obyčajná krádež bicykla a či má zmysel naháňať sa za odhaľovaním príliš komplikovaných súvislostí, ukazuje aj výber charakterov jednotlivých postáv. Nemôžu byť azda rozdielnejší, napriek tomu sa dávajú dokopy so spoločným cieľom.

Rytieri spravodlivosti sú filmom, ktorý si vyžaduje vašu pozornosť a sústredenie. Nielen preto, že v záverečnej scéne, ktorá je možno odkazom na Občana Kanea, prídete o vtip a zaujímavú nadstavbu k zápletke. Celé veľké finále je veľmi zaujímavé, svojské a ťažko sa mi odhaduje, do akej miery je snové. Hlavne je ale šťastné a veselé.

Teraz si predstavujem, ako kdesi v dome v Los Angeles práve Quentin Tarantino dopozeral Rytierov spravodlivosti, poriadne ho striaslo a usmial sa. Takýto film sa musí páčiť nielen jemu, ale aj fanúšikom všetkých jeho filmov.

---