Satan prichádza

Originálny názov: The Omen

Žáner: Horor
Minutáž: 108 minút
Krajina pôvodu: USA
Rok: 2006
Prístupnosť: MP 15

Réžia: John Moore
Scenár: David Seltzer
Kamera: Jonathan Sela
Hudba:Marco Beltrami, Jerry Goldsmith
Hrajú: Liev Schreiber, Julia Stiles, Mia Farrow, David Thewlis, Michael Gambon, Pete Postlethwaite

Radi sa v kine bojíte? A bojíte sa, že tentoraz sa báť nebudete? Obávam sa, že vaše obavy sú oprávnené.

Do kín prichádza Satan prichádza. Nie, nejde o preklep a aj interpunkcia je použitá správne. Takže športoví fanúšikovia sa tešili zbytočne, toto rozhodne nie je film o hokeji. Aj keď by možno nebolo odveci na niekom tú hokejku dolámať.

Písať o tom, že témy sa v Hollywoode neustále opakujú by bolo opakovaním. Onedlho nastane stav, že filmov, ktoré boli „zopakované“ bude viac ako tých druhých. Zdá sa, že sa to týka hlavne hororov, bez ohľadu na ich subžánre. V tejto oblasti sa okrem remakov tešia obľube aj veľké počty pokračovaní a pred-pokračovaní (po slovensky sequely a prequely). Teraz sú v móde najmä sedemdesiate roky – Úsvit mŕtvych, The Amityville Horror, a v tomto konkrétnom prípade The Omen od režiséra Richarda Donnera (1976).

Z môjho čisto subjektívneho hľadiska nie je nijak výnimočný ani pôvodný film. Rovnako ako podobné filmy tej doby (nehovoriac o ich pokračovaniach) je vulgárny a predvídateľný. Nie vulgárny v tom zmysle, že by sa tam príliš nadávalo, ale je príliš popisný a doslovný. Diabol nevystupuje ako pokušiteľ a boj dobra a zla sa neodohráva v ľudskej duši, čo by bolo rozhodne zaujímavejšie, ale fyzicky zhmotnený diabol zabíja všetko naokolo. Navyše to robí strašne „hlučne“, takže veľmi skoro vzbudí pozornosť a tým sa jeho šanca na úspech znižuje. Čiže je to vlastne poriadny diletant. Šikovný diabol podľa mňa pracuje v dokonalom utajení a používa rafinované metódy. Skôr príjemný vzhľad, charizmu a ľúbivé slová ako vidly, chvost a kopytá. Keďže máme pred voľbami, po príklady netreba chodiť ďaleko.

Tento prístup má aj vážny logický problém vo svojej podstate. Keď diablovi nerobí žiadny problém niekoho zabiť (vždy to samozrejme musí byť dostatočne bizarné), prečo potom nezlikviduje všetky relevantné osoby hneď na začiatku resp. keď sa Robert stane veľvyslancom. Jedinou nádejou je potom šikovný režisér, ktorý pomocou mrazivej atmosféry a postupného budovania napätia môže spolu s hercami vytrieskať z námetu aspoň niečo zaujímavé. V prvom prípade sa to celkom podarilo. Tentoraz trieskajú ešte silnejšie, ale nikto sa neozýva.

Robert Thorn (Liev Schreiber) je americkým diplomatom pôsobiacim v Európe. Jedného pekného dňa (6.6. o šiestej, pochopiteľne) pri pôrode zomrie jeho dieťa, ale manželka o tom nevie. Zároveň sa narodilo iné dieťa, ktorého matka pri pôrode zomrela. Robert sa rozhodne, že sa malého chlapca ujmú a manželke nič nepovie. Keby chudák vedel, koho si to berie do domu, zrejme by to diplomaticky odmietol.

Ak ste pôvodný film videli, tak potom nemusíte ďalej čítať. Nová verzia (réžia John Moore) je v podstate kópia, ale o poznanie slabšia, napriek snahe o zosúčasnenie – v zmysle časového zasadenia príbehu aj použitých filmových prostriedkov. Zasadiť príbeh do súčasnosti vlastne ani nebol veľký problém, lebo nebol veľmi spútaný s dobou svojho vzniku. Úvod vyzerá ako úryvok z DaVinciho kódu, keď sa spájajú do súvislostí predpovede z biblie s udalosťami poslednej doby (11. september, tsunami, atď.). Problém je len v tom, že v čase, keď ich vo filme spomínajú sa ešte neodohrali. Tým sa snaha tvorcov o nejaké zmeny a tvorivý vklad vyčerpala. Skôr je ale pravdou to, že sa ani veľmi nesnažili tvoriť niečo originálne, aby veľmi nenarušili to, čo prinieslo úspech pôvodnému filmu.

Aj v prípade, že prvotinu nepoznáte, vám musí byť základná schéma úplne jasná: okolo malého chlapca sa dejú čudné veci, pričom nepotrvá dlho a smrtka si v jeho okolí začne brúsiť kosu – postupom času stále častejšie. Okolie si začne robiť starosti, zisťovať príčiny a na konci sa rozhodne kto vyhrá. Ak skončil pôvodný film víťazstvom dobra, tak je jasné ako dopadne aj remake. Ak predtým triumfoval satan, zostáva autorom tvorivý priestor na prípadnú korekciu. Je teda jasné ČO a KEDY (celosvetová premiéra v dátume s troma šestkami), otázkou zostáva AKO.

Hlavnými piliermi pôvodného filmu boli tri veci: výborná atmosféra, skvelý predstaviteľ Damiena (Harvey Stephens) a rovnako vynikajúci Gregory Peck ako Robert Thorn. Nový film vo všetkých troch veciach absolútne zlyháva. Atmosféra je nulová a pár krát si režisér pomôže ľakačkami, ktoré by sa dali zniesť možno v nejakom teen-horore, ale v takomto filme nemajú čo hľadať. Akoby mal film šablónu podľa ktorej je presne určené dávkovanie, v ktorej minúte sa má udiať niečo „strašidelné“ bez ohľadu na spôsob (veď je to horor, no nie?).

Seamus Davey-Fitzpatrick ako Damien rozhodne nepôsobí ako stelesnené zlo skryté za nevinnou detskou tvárou. Keďže o talente sa v jeho prípade hovoriť nedá, je nepochopiteľné ako sa dostal do filmu, keďže v jeho veku ešte nerozhoduje to, či je niekto slávny. Liev Schreiber spočiatku vzbudzuje isté nádeje, ale postupne, keď by jeho postava mala vykazovať určitý vývoj je stále bezradnejší. Treba ale povedať, že nielen jeho vinou vyznieva prerod zo starostlivého otca na človeka, ktorý si má uvedomiť nevyhnutnosť Damiena zabiť, dosť nepresvedčivo.

Ak k tomu prirátame nechcený humor (vzostup Ríma = Rímska zmluva ako základ EÚ), potom je diabolské dielo dokonané. Výsledkom je podpriemerný horor, ktorý neponúka veľa svetlých momentov (jedným z mála je Mia Farrow ako opatrovateľka). Budete sa určite viac nudiť ako báť. Mali by ste sa mu vyhýbať ako čert krížu.