Originálny názov: Seven Psychopaths
Žáner: kriminálna komédia
Minutáž: 109 minút
Krajina: Veľká Británia
Rok: 2012
Prístupnosť: MP 15
Réžia: Martin McDonagh
Scenár: Martin McDonagh
Kamera: Ben Davis
Hudba: Carter Burwell
Hrajú: Michael Pitt, Michael Stuhlbarg, Sam Rockwell, Colin Farrell, Abbie Cornish, Christopher Walken, Helena Mattsson, Linda Bright Clay, Harry Dean Stanton, James Hébert, Christopher Gehrman, Christian Barillas, Woody Harrelson, Zeljko Ivanek a ďalší
U človeka, ktorý sa s tvorbou scenáristu a režiséra Martina McDonagha doposiaľ nestretol, tak ako i v mojom prípade, má jeho druhý celovečerný zárez tú výhodu, že k nemu môže pristúpiť celkom bez predsudkov či očakávaní. Predchádzajúci McDonaghov počin V Brugách (In Bruges, 2008) totiž veľmi jasne rozdelil divákov do kategórií „milujem to“ a „nenávidím to,“ prakticky bez šedej zóny medzi nimi. Sedem psychopatov takýmto potenciálom disponuje tiež, no je ťažké si predstaviť ľudí, ktorí by ich vyslovene nenávideli.
Príbeh filmu sa rozbieha keď sa scenárista Marty zúfalo snaží stvoriť scenár k svojmu ďalšiemu filmu. Popritom sa však primotá k únosu domáceho miláčika istého vyšinutého gangstera, za ktorý je zodpovedný Martyho kamoš Billy a jeho šéf Hans. A tým sa začína šialená jazda, ktorá Martymu poskytne snáď až priveľa inšpirácie.
Takto načrtnutý dej – a napokon aj prvá polovica samotného filmu – zvádza k myšlienke na klasickú odľahčenú krimi-komédiu, no opak je pravdou. Napokon, Marty sám poznamená, že nechce napísať tradičný hollywoodsky scenár, ale pozitívny príbeh – a krstné meno hlavného hrdinu sa s režisérovým určite nezhoduje iba náhodou. Sebareflexia sa s nadsádzkou prepletá počas celého filmu. No hneď, ako zaznie veta, ktorá by mohla znieť až príliš vznešene alebo snobsky, nebojí sa McDonagh sám seba zosmiešniť trefnou čiernohumornou hláškou. Toto a prirodzene plynulé prechody medzi dojímavými momentmi a drsnejším humorom, dokonca len na ploche niekoľkých sekúnd počas jedinej scény, sú najväčšími devízami filmu. Samozrejme sprostredkované, vynikajúcimi hercami.
Alkoholický írsky spisovateľ je postava šitá na telo Colinovi Farrellovi, rovnako ako si v koži čudáckeho Hansa nemožno predstaviť nikoho iného než Christophera Walkena. Oboch ich však prevýšil Sam Rockwell ako Billy, z ktorého jeho nevypočítateľná povaha v kombinácii s takmer detskou snahou pomôcť priateľom robí najzaujímavejšiu postavu prepleteného príbehu. A hoci akcie je poskromne, „prestrelka“ na cintoríne patrí k najzábavnejším akčným scénam, aké v minulom roku do našich kinosál zavítali.
Niektorí možno McDonaghovi budú vytýkať slabé ženské postavy (Abbie Cornish a Olga Kurylenko sú tu viac-menej len na to, aby sa ukázali v premoknutom tričku, respektíve bikinách – čo mi, osobne, neprekáža), občasnú epizódnosť deja, či možno pre slabšie povahy až príliš brutálne násilie. No úlohu žien v tomto filme Marty s patričnou dávkou cynického humoru vysvetlí, čo je od režiséra a scenáristu zároveň aj sympatické priznanie, že aj on sa má stále ešte čo učiť. Podobne, „Päť psychopatov“ by zrejme nebol taký úderný názov a navyše žiadna historka či charakter výrazne neuberá celkovému dojmu. Dokonca ani to násilie nie je dnes už nič netypické, stačí spomenúť produkciu Quentina Tarantina či ktorúkoľvek z hororových rýchlokvašiek.
O to väčšia je to škoda, že sa snímka Sedem psychopatov na Slovensku dostala len do obmedzenej distribúcie, a unikol tak záujmu väčšiny publika. McDonagh totiž zručne vyskladal príbeh, ktorý dojme a baví zároveň. Ak v súčasnej záplave oscarových istôt máte chuť na niečo iné, určite skúste outsidera, ktorý sa o zlatých plešivcov za rok 2012 neuchádza. Hoci aspoň za scenár by si nomináciu zaslúžil.
