Sestry z dymovej sauny
O ženstve, o tradíciách, o živote ako takom

Čo robí ženu ženou? Je to jej vzhľad? Jej biológia? Schopnosť starať sa o rodinu? Aké je miesto žien v spoločnosti dnes a aký veľký vplyv majú na nich predošlé generácie s ich obmedzenými tradíciami? Na žiadnu z týchto otázok sa estónsky dokument režisérky a scenáristky Anny Hints nepokúša nájsť odpoveď. Namiesto toho je verný žánrovej príslušnosti a s ním spojenej neutralite. Nepočujeme odpovede, počujeme skúsenosti. Skúsenosti skupinky žien, ktoré sa uprostred prírody juhovýchodného Estónska zdôverujú jedna druhej so svojimi životnými strasťami, zábavnými príhodami, aj ťaživými tragédiami. Ich spovednicou im je obyčajná dymová sauna.

Práve jednotlivé príbehy robia z na prvý pohľad neatraktívnej a zameniteľnej drevenej búdy postavenej v lese neďaleko jazera výnimočné miesto. Hints sa rozhodla efektívne spojiť svojskú formu so silným obsahom. Jej filmová esej o feminizme, spoločnosti a živote ako takom, je bezchybne obalená do prezentácie o estónskom fenoméne, ktorý je zapísaný aj v zozname nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.

Estónska dymová sauna funguje ako silný rozprávačský prostriedok. Sugestívna kamera nám fenomén predstavuje v rôznych fázach a ročných obdobiach; po edukačnej stránke ide o efektívny spôsob oboznamovania sa s časťou kultúry Pobaltia a zároveň diváka priklincuje k plátnu a pripraví na pravú podstatu diela. Tou sú spomínané rozhovory žien. Každá je iná, s vlastným setom zážitkov, skúseností a spomienok – a pritom sú všetky v ich ľudskosti identické. Každá si prežila „to svoje“ a naučila sa žiť život tak, ako najlepšie vie. Motívy prežitého sa ale ako povestná červená niť tiahnu naprieč každým intímnym zdôverením.

Hints necháva účastníčky voľne a prirodzene hovoriť o všetkom: divák sa zasmeje pri rozhovoroch o „dick-pics“ a pobaví sa pri hľadaní synoným k slovu „vagína“. Zamyslí sa pri rozprávaní o tradicionalizme estónskej spoločnosti, ich sociálnych zvyklostiach a rolách, ktoré sa od ženy očakávali a stále do istej miery očakávajú aj dnes. Zimomriavky – a možno až slzy – sa dostavia, keď ženy odhalia svoje najhlbšie rany. Dokument sa nevyhýba témam homofóbie, diskriminácie žien, interrupcie či znásilnenia.

Všetkému dáva ešte väčší ráz znepokojivo jednoduchá hudobná stopa. Aj za ňou sčasti stojí Anna Hints a jej skupina Eeter. V kombinácii s rituálnymi pokrikmi pri jednotlivých štádiách saunovania a spevu ľudoviek vznikol soundtrack, ktorý tne takmer tak hlboko, ako polemiky ústredných postáv.

Dominantným aspektom je kontrast, aký snímka vytvára. Obskúrna kultúrna praktika vs. dialógy, s ktorými sa dokáže stotožniť (alebo im aspoň porozumieť) každý – muž i žena. A hoci je to predovšetkým silná spoveď o žene a živote ženy, Sestry z dymovej sauny sú štúdiou života ako takého. Podotýkam, že veľmi vydarenou.

Nakoniec je úplne jedno, aký záver si o jednotlivých priznaniach žien odnesiete. Podstatné je, že sústredená réžia a skvelý scenár vás donútia venovať týmto príbehom maximálnu pozornosť. A keď budete počas záverečných titulkov vstávať zo sedačky kinosály, odídete premýšľajúc, pretože 85 minút, ktorých ste práve boli svedkom, vám dalo niečo dôležité – podnet na zamyslenie.