Sicko

Originálny názov: Sicko

Žáner: dokumentárny
Minutáž: 113 minút
Krajina pôvodu: USA
Rok: 2007
Prístupnosť: MP 12

Réžia: Michael Moore
Scenár: Michael Moore
Kamera: Thaddeus Wadleigh
Hudba: Erin O’Hara
Hrajú: Michael Moore, Richard Nixon, George W. Bush

Dokumentárne filmy majú v rámci kinematografie svojské miesto, keď nie sú natoľko populárne ako klasické hrané filmy, ale v niektorých prípadoch dokážu svojím odkazom niečo aj v divákovi vyvolať, prípadne pohnúť masu ľudí k nejakému cieľu. Po tomto asi najviactúžia autori týchto filmov, pretože pre väčšinu z nich je najlepšou satisfakciou za ich prácu práve stav, keď ich dielo vyvolá v spoločnosti obrovskú diskusiu. Za účelom dosiahnutia čo najväčšej odozvy u diváka sú ale niektorí režiséri ochotní urobiť čokoľvek a často režírujú svoje filmy štýlom, keď fakty sú zobrazované značne tendenčne, jednostranne a diváci sú potom masírovaný v smere zmýšľanie autora bez toho aby vôbec pomysleli na druhú stránku problému. Majstrom v takomto režírovaní dokumentov je Michael Moore, ktorý svojimi filmami ako Bowling for Columbine (Oscar za najlepší dokument) a najmä Fahrenheit 9/11 (Zlatá palma z Cannes) rozprúdil diskusiu a stal sa filmárskou hviezdou. Teraz prichádza do našich kín jeho najnovší počin, ďalšia ostrá kritika Ameriky, Sicko.

V Sicko sa Moore zameral celkovo na americký systém poskytovania zdravotnej starostlivosti, čiže na všetko čo sa týka nemocníc a amerických poisťovní. Moore divákovi postupne ukazuje príbehy Američanov, ktorí kvôli americkému systému zdravotného poistenia boli napríklad nútení sami si platiť nákladnú liečbu, alebo o prípade, keď vinou byrokracie zomrel chorý človek. Moore začne pátrať po tom, že kto za to môže a ako by sa dalo od neho čakať, tak mu vyjde, že za daný stav môžu samozrejme nenažraní politici a “veľký Moorov kámoš“ George W. Bush je samozrejme taktiež vinný. Po zoznámení diváka s americkým systémom sa Moore vyberie na návštevu do Kanady, Veľkej Británie a Francúzska aby zistil, že aký skvelý je zdravotnícky systém daných krajín. Na konci filmu sa dokonca pozrie Moore na Kubu, teda si posvieti ako to vyzerá so zdravotníctvom v tejto krajine, ktorá je už dlhé roky tŕňom v päte USA…

Ak ste niekedy videli film od Moora, tak vás asi vôbec neprekvapí jeho demagogická réžia a spôsob akým sa snaží presvedčiť diváka, že práve jeho pohľad na danú vec je ten jediný správny a že za všetkým zlým stojí americká vláda. Divák, ktorý tento jeho štýl nepozná (alebo je ľahšie ovplyvniteľný) môže nadobudnúť dojem, že v USA nikto nemôže prežiť, pretože majú taký strašný zdravotnícky systém, ktorý im neposkytne ani základnú starostlivosť. Je pravdou, že americký systém poistenia je silne kapitalistický a jeho základom je len túžba po zisku, ale to je fakt, ktorý sa len ťažko môže zmeniť, keď už americký systém nie je v štátnych rukách. Moore poukazuje na správne veci, ale prostriedkami, ktoré nie sú veľmi kóšer. Moore totiž argumentuje príkladmi, ktoré sa môžu vyskytnúť kdekoľvek, nielen v USA aj keď sú samozrejme veľmi emotívne a divák s nimi jednoducho musí súcitiť.

Napriek týmto negatívami je asi tak hodina filmu ešte veľmi poučná a je vcelku pôžitok ju sledovať. Divák sa aj zasmeje (prst za desiatky tisíc dolárov), aj sa zamyslí, aj má chuť nakopať vedúcich poisťovne a podobne. Skrátka normálna škála nálad pri filme, ktorý má diváka prinútiť nad niečím sa zamyslieť. Ale po opísaní kladných vlastností európskych systémov Moore urobí niečo, čo úplne pochová kvality predošlej viac ako hodiny filmu. Tým niečím je už spomínaný “výlet“ na Kubu, ktorý je strašne patetický a urobený len na to, aby u diváka vyvolal maximálne emotívnu reakciu, ktorá ale zakrýva Moorov úplne jednostranný ľavicový pohľad na daný problém. Táto časť filmu je jednoducho citovým vydieraním, ktoré pôsobilo minimálne na mňa veľmi zle a zrazilo hodnotenie filmu dole.

Sicko je teda klasickým Moorovým manipulačným dokumentom, ktorý sa vám bude páčiť, ak sa vám páčili jeho predchádzajúce filmy, ale zase naopak môžete byť z neho značne znechutený (minimálne z konca) pokiaľ nemáte radi, keď s vami režisér manipuluje a nenechá vám priestor na vytvorenie vlastného názoru. V takomto prípade u vás Sicko zanechá priemerný dojem, ktorý nezachráni ani viacmenej veľmi dobrá prvá časť plná sarkazmu a irónie, ktorú ale zatieni kubánska časť.