Originálny názov: Just Go With It

Žáner:romantická komédia
Minutáž: 117 minút
Krajina: USA
Rok: 2011
Prístupnosť: MP 12

Réžia: Dennis Dugan
Scenár: Pierre Barillet, Jean-Pierre Grédy, Allan Loeb, Timothy Dowling
Kamera: Jan Lengyel, Antonín Žovinec
Hudba: Trevor Rabin
Hrajú: Adam Sandler, Jennifer Aniston, Nicole Kidman, Nick Swardson, Brooklyn Decker, Bailee Madison, Griffin Gluck, Dave Matthews, Kevin Nealon, Rachel Dratch, Allen Covert a ďalší

Skús ma rozosmiaťAdam Sandler a režisér Dennis Dugan sú osvedčeným tandemom, ktorý má na svedomí komédie Veľký tato (Big Daddy, 1999), Keď si Chuck bral Larryho (I Now Pronounce You Chuck & Larry, 2007), Dajte si pozor na Zohana (You Don’t Mess with the Zohan, 2008) a minuloročných Dospelákov (Grown Ups, 2010). To dáva do veľkej miery tušiť, v akom duchu sa nesie aj najnovšia romantická snímka z ich produkcie. Skús ma rozosmiať je variáciou a zároveň aj menšou odchýlkou od ich doterajšej filmovej spolupráce. Hoci sa nevyhne žánrovému klišé (to by nebola komédia, ak by niekto aspoň raz nedostal do gulí), najzábavnejšie momenty vyrastajú z dialógov, kontrastov medzi slovom a činmi a zo šikovného herectva.

Danny je sympatický plastický chirurg, ktorý sa z traumy z podvádzajúcej snúbenice vyliečil veľmi svojsky. Hoci ostal slobodný, pomocou manželskej obrúčky a hŕby klamstiev využíva spasiteľský komplex žien, ktoré opúšťa, len čo sa rozvidnie. No iba dovtedy, kým nestretne mladú Palmer, s ktorou si naozaj rozumie. Keď nájde jeho svadobný prsteň, Danny nemá na výber, iba sa opäť raz obrátiť na klamstvá. Zrazu má harpyu za manželku a čoskoro bude rozvedený. Lož sa ale zvrtne a Palmer nástojí na tom, aby sa s jeho budúcou ex-manželkou spoznala a mala istotu, že neklame. O pomoc požiada svoju rozvedenú asistentku a dlhodobú kamarátku Katherine. Nanešťastie sa do všetkého zapletú aj jej deti a výlet na Havaj.

Skús ma rozosmiať (Just Go With It, 2010) Skús ma rozosmiať (Just Go With It, 2010)

Pôvodnou predlohou filmu je francúzska hra Fleur de cactus, ktorú adaptoval najprv Broadway a v roku 1969 aj Hollywood. Postáv, ktoré pred štyridsiatimi rokmi patrili Walterovi Matthauovi, Ingrid Bergmanovej a Goldie Hawnovej, sa tentoraz zhostili Adam Sandler ako zábavný a pohotový Danny, Jennifer Anniston ako škaredé káčatko v medicínskom plášti a Brooklyn Decker ako zmyselná mladá učiteľka Palmer. Jennifer Anniston a Adam Sandler sú zohratí a aj keď nám predvádzajú zdráhavú a rozvážnu romancu, v správnych miestach film nešetrí napätým iskrením a príťažlivosťou. Koho by trápilo, že Jennifer Anniston hrá neustále rovnakú postavu, nemusí sa báť. Postava Katherine sa síce bezpochyby poslušne zaradí k predošlým, no na rozdiel od iných necháva Annistovej aj priestor na to, aby ukázala, že hrať vie. Vedľajšiu postavu Katherininej nemesis z vysokej školy stvárnila Nicole Kidman, ktorá svoju typickú krehkosť zamenila za vystatovačnosť a faloš. Bola by príjemným spestrením komédie, nebyť priveľmi klasického a otupujúco neprekvapivého konca jej dejovej línie. Naozajstnú pozornosť si zaslúžia detskí herci, Bailee Madison a Griffin Gluck, ktorí aj napriek svojmu veku dokázali prepožičať súrodencom z rozvedenej rodiny hĺbku. Naopak, Nick Swardson ako Dannyho prihlúply bratanecký prívesok je akoby vystrihnutý zo zúfalých nízkonákladových (straight-to-video) komédií.

Skús ma rozosmiať (Just Go With It, 2010) Skús ma rozosmiať (Just Go With It, 2010)

Skús ma rozosmiať je po celý čas nesmierne zábavnou snímkou a na mnohých miestach vyvoláva výbuchy smiechu. Silnou stránkou je situačná komika a najmä postava malého Michaela, ktorý s mafiánskou tvárou chrlí drsné hlášky. Komédia má však svoje muchy a najväčšou z nich sú nedomyslené, resp. protirečivé postavy. Bol by to krásny svet, keby najťaživejšou citovou ujmou rozvedenej matky dvoch detí bola potupa vo vysokoškolskom sesterstve. Horšie je, že postava Dannyho sa s deťmi niekedy necitlivo zahráva. To sa dá však zaiste jednoducho zaobaliť: taký je žáner (povrchný) a jeho konvencie. Lepšie zvládnutá by mohla byť klasicky gýčová hudobná zložka a aj monológ hlavnej postavy na záver, ktorý je trápny (nenachádzam vhodnejšie slovo) a podkopáva celkový príjemný zážitok z filmu.

Nezrovnalosti a jednu protivnú postavu môžete pokojne prehliadnuť, pretože koherentnosť a neošúchané posolstvo diváci od komédií už aj tak nečakajú. Buďte si istí, že z kinosály budete odchádzať spokojní a vysmiati a vstupné neobanujete.