Slalom
Drsná, no prchavá jazda

Neznáma režisérka Charlène Favier, ktorá pred tým pracovala len na krátkych filmoch, debutuje svojim prvým celovečerným filmom s pomerne veľkým úspechom. Snímka Slalom sa predstavila rovno na najprestížnejšom festivale v Cannes a získala aj nomináciu na EFA (Európske filmové ceny). Film určený skôr pre kritickejšie publikum so zaujímavou tématikou ponúka drsnú sondu do problematiky dospievania a sexuálneho násilia. A to všetko zahalené do športového kabáta.

Hlavnou hrdinkou filmu je dospievajúca Lyz (Noée Abita), ktorá nemá úplne normálne detstvo, či pubertu. Je totiž veľký talent v zjazdovom lyžovaní a ak bude tvrdo makať, je možné, že ju čaká hviezdna kariéra. Vďaka svojmu talentu prichádza do špeciálneho a veľmi prestížneho tréningového kempu, kde sa vychovávajú budúci olympijskí víťazi. Ten vedie prísny, ale charizmatický tréner Fred (Jérémie Renier), ktorý sa svojimi neortodoxnými metódami i drsným prístupom snaží vytrieskať z mladých nádejných športovcov maximum. Často tak zabúda na to, že niekedy pred ním stoja ešte deti s úplne iným vnímaním sveta. Film sa veľmi naturalisticky a surovo ponára do vnútra postáv a šport je v tejto snímke viac lajtmotívom, ako skutočným hýbateľom deja. Skôr ako o športovej dráme môžeme teda hovoriť o surovej dráme zo športového prostredia.

Je pre mňa až prekvapením, že je toto Favierovej prvý, respektíve debutový dlhometrážny film, pretože zo snímky je cítiť jasnú víziu i rutinérsku zručnosť. Film veľmi šikovne využíva zaujímavé exteriérové i interiérové scény lyžiarskeho strediska a dobre pracuje s budovaním napätia i profiláciou hlavných postáv. Autorka neskrýva svoj pravý zámer a divákovi je hneď jasné, že film nebude o zrodení novej šampiónky s klišé happyendom. Práve naopak. Slalom veľmi rýchlo odhaľuje karty a divák zisťuje, že ho čaká miestami veľmi nepríjemná vzťahová dráma so silným odkazom. Lyz, ktorá pochádza z rozvrátenej rodiny, bez normálneho detstva i sociálnych kontaktov si vybuduje nerovnomerný, spočiatku platonický vzťah práve k svojmu trénerovi, v ktorom logicky vidí chýbajúci vzor. Na tom by nebolo nič extra neprirodzené, no Fred, ktorý má zrejme vlastných démonov začne situáciu využívať, a film tak roztáča drsnú a naturalistickú špirálu, z ktorej sa len ťažko dostať von. Hýbateľom udalostí je práve formácia a následky tohto nerovnomerného a toxického vzťahu s veľmi aktuálnou tematikou nielen zo športového prostredia.

Vizuálne i formálne snímka pôsobí veľmi komorne. To silno podčiarkuje veľmi intímny prístup k rozprávaniu príbehu, ktorý sa nebojí ísť do silných tém sexuálneho predátorstva či viktimizácie obetí. Na film sa teda miestami nepozerá ľahko, keďže bez okolkov či skresľovania ukazuje kde, kedy a ako môže mladý človek spadnúť do spárov zneužívania. V tomto smere ide Favierova na kosť a je to hlavnou doménou toho, čo film chce divákovi ukázať. Nebojí sa byť drsne naturalistický a citlivejším divákom môže zvierať žalúdok. Po formálnej stránke autori pracujú takisto dobre. Kontrastne a minimalisticky pracujú so svetlom i lokáciami a snímka má dynamický spád, čo sa odzrkadľuje aj na pomerne krátkej stopáži. Tá je obohatená aj o celkovo vydarenú hudbu, ktorá často dodáva silný dramatický efekt.

Z filmu jednoznačne cítiť ženský rukopis so senzitívnejším prístupom k vývoju postáv i cit pre detail. Práve tieto drobnosti, ktoré pomáhajú formovať a posúvať postavy v príbehu pôsobia veľmi prirodzene a motivácie najmä hlavnej hrdinky tohto silného príbehu sú síce očakávané, no veľmi dobre pochopiteľné. Navyše, herecky v nej exceluje 22-ročná Noée Abita, ktorá sa role 15-ročnej Lyz zhostila na výbornú vo všetkých aspektoch. Je uveriteľná a skvelo zvláda vnútorný boj pubertiačky s rodinnými, sociálnymi i milostnými problémami, ktorý je kľúčový pri pochopení jej konania naprieč celým filmom. Ostatné postavy (okrem Freda) sú viac-menej epizódne a nedostávajú vo filme veľa priestoru, no aj drobné repliky Lyzinej matky, jej spolužiakov či Fredovej pohodovej frajerky pôsobia nenútene a výborne dokresľujú i dopĺňajú celkový príbeh, ktorého centrálna zápletka je tabu, o ktorom sa však film nebojí hovoriť.

Za necelú hodinku a pol sa toho stihne udiať dosť veľa no film so stupňovaním napätia začína pôsobiť trochu nekonzistentne a v závere mu dochádza dych. Na prvé pozretie som mal dojem, akoby Favierová mala jasnú myšlienku o tom, čo chce svetu povedať, no tomuto drsnému príbehu absentuje ucelený záver. A metaforicky práve v slalome sú najdôležitejšie posledné bránky či stotiny pred cieľovou čiarou. Snímka má jasný motív i spôsob, akým to divákovi podáva. Drobným problémom však je, že neponúka nič naviac. Chýba akýkoľvek moment prekvapenia, nejaký výrazný či aspoň trochu nápaditý prvok, ktorý by divákovi ponúkol čosi extra. Takto Slalom pôsobí relatívne plocho a aj napriek silnej téme sa extra do pamäti nevryje, čo je celkom škoda.

Film jednoducho zaujme, no s blížiacim sa záverom akoby nikomu z autorov nebolo jasné, ako to všetko uzavrieť. Pomerne dobre rozpitvané ťažké témy dospievania, hľadania samej seba, či úniku z toxického a nebezpečného vzťahu tak pôsobia nedotiahnuto a nechávajú diváka koniec koncov chladným. Azda najväčším problémom inak zdatne urobeného filmu je jeho predvídateľnosť, ktorá neudrží diváka v konštantnom napätí a v závere doslova vyšumí do prázdna. Vo finále tak prichádzajú mierne rozporuplné pocity, že sa z toho dalo vytlačiť viac, no na debut, ktorý sa šikovne dostal do celého sveta to zrejme stačí.

---