Slušní chlapci
Kráľom džungle môže byť len jeden

Po 11 rokoch sa na plátna kín vracia starý dobrý Guy Ritchie, ktorý chce svojim fanúšikom dokázať, že ešte nezabudol, čím si získal srdcia miliónov. Veď to poznáte: „fish, chips, cup ‚o tea, bad food, worse weather, Mary fucking Poppins… LONDON.“ Ritchieho nový film nás opäť zoberie do špinavého podsvetia anglického hlavného mesta plného zábavných postavičiek, nevyberavého slovníka, zbraní, trávy a coolových lokácií. Je to osviežujúca zmena, hlavne, keď sa obzrieme za filmárovou tvorbou pár rokov späť.

Zdalo sa, že po dvoch skvelých debutoch (Zbaľ prachy a vypadni a Podfu(c)k) má nastúpené na hviezdnu kariéru akčných gangsteriek. No prišlo manželstvo s Madonnou a prechod do komerčných vôd plných gýču a hollywoodskeho pozlátka. S výnimkou RocknRolly (ktorá však tiež bola len slabším odvarom toho, čo vie režisér ponúknuť) Ritchie servíroval mdlé adaptácie – nevýrazného Sherlocka (dvakrát!) či nevydareného Kráľa Artuša. Na dno klesol strašným hraným remakom disneyovskej klasiky Aladin a už sa zdalo, že Ritchie sa dočista zbláznil alebo stratil kreatívneho ducha. O to viac prekvapila jeho najnovšia snímka Slušní chlapci, ktorá sľubovala návrat ku koreňom. Podarilo sa?

Do deja sa dostávame cez mierne úchylného rozprávača – detektíva a „čmuchala“ Fletchera (Hugh Grant), ktorý nám predstaví neuveriteľný, priam filmový príbeh londýnskeho podsvetia. Hlavnou postavou (jeho aj nášho) príbehu je vysokopostavený, bohatý a sofistikovaný Američan Mickey Pearson (Matthew McConaughey). Ten je samozvaný kráľ džungle – má pod palcom najväčšiu výrobnú a distribučnú sieť marihuany v Spojenom kráľovstve. Nik nevie, ako to robí, no darí sa mu pestovať tony kúzelnej rastliny, čo mu vynáša neuveriteľné peniaze. Keďže je tento biznis stále nelegálny, má to aj svoje úskalia. Pearson, ktorý sa vypracoval z obyčajného chudobného chalana, už pomaly myslí na dôchodok, a tak premýšľa, ako bezpečne a výhodne odísť do civilného života plného vplyvných kontaktov, vysokej kultúry lordov, zámkov a drahého vína. Iný Amík je ochotný podnik prevziať, no ako to už v podsvetí chodí, nikto nehrá s otvorenými kartami.

Zápletku komplikuje ázijská mafia i šéfredaktor najväčšieho bulvárneho plátku v Anglicku, ktorý má na Pearsona ťažké srdce a je odhodlaný zničiť jeho tvrdo vybudovanú reputáciu. No a práve detektív/rozprávač Fletcher je medzičlánkom, ktorý spája všetkých spomenutých i nespomenutých protagonistov (ako to bývalo pri Ritchieho raných filmoch – výpočet postáv je siahodlhý a pomerne komplikovaný). Fletcher vďaka svojim schopnostiam prekukol každého zúčastneného a hodlá z toho náležite ťažiť. Roztáča sa vír nepredvídateľných a bizarných udalostí, ktoré vás niekedy nenechajú ani dýchať.

Pomerne zložitá štruktúra naratívu je v Ritchieho gangsterkách typická, avšak používa aj nové triky, aby diváka doslova zmiatol a nechával v pomykove. Už samotný úvod príbehu je plný čiastkových informácií a doslova zavádzania, čo dáva autorom moc hrať sa s divákom. Sčasti pozitívny aspekt niekedy vo výsledku pôsobí trochu zmätočne. Pre nových divákov, neznalých Podfu(c)ku, sa film môže zdať na úvod príliš komplikovaný, prirýchly a dokonca aj fanúšikovia tohto žánru môžu mať problém sledovať každý jeden detail. Režiséra však treba pochváliť, že sa nevracia ku koreňom parazitne, ale skôr ukazuje, že konečne opäť točí to, čo vie najlepšie.

Pridáva nové a neopozerané spôsoby ako ozvláštniť dej. Takmer po 20 rokoch vytvára film, na ktorý sa neskutočne dobre pozerá, a aj napriek chybičkám má takú silnú energiu, že ho divák zhltne na počkanie. Tempo je jednou z najväčších devíz filmu. Strihová skladba je typicky dynamická, plná chytrých efektov, ktoré pomáhajú, aby dej nestagnoval a doslova sa rútil k záverečným titulkom. V čom je však film výnimočný? V mnohých veciach a zároveň v ničom v komparácii s Ritchieho predošlými.

Podarilo sa mu zachytiť premenu i evolúciu špinavého anglického undergroundu, ktorému sa venuje takmer po dvoch dekádach – bizarné postavy majú nový rozmer, obchod s trávou je natočený naturalisticky, pritom komicky, nadnesene. Filmu nechýba vážnosť i humor, nekorektnosť i sociálny presah. Rovnako je to aj s hudbou – znejú tu klasické indie vybrnkávačky, ktoré rýchlo strieda agresívny nový grime. Celkovo je soundtrack nadupaný, rozmanitý a dopomáha ku komplexnosti intenzívneho zážitku. Film ako celok jednoducho funguje – je hrubozrnný, vtipný, násilný, no má aj zaujímavé posolstvo. Je poctou jeho starším filmom i modernou snímkou uponáhľanej smartfónovej doby.

Rozvetvené rozprávanie stojí na výbornom scenári, hercom veríte, čo hrajú, aj napriek tomu, že sa najmä v hlavných postavách objavujú „známe ksichty“. Nikdy by som nepovedal, že si užijem herecký výkon Hugha Granta (a budem ho považovať za vtipného!). Colina Farella by som prirovnal k Bradovi Pittovi z Podfu(c)ku. McConaughey kradne plátno pre seba a s uznaním smekám pred jeho hereckým výkonom. Čo sa týka vedľajších postáv, už pomerne neznáme herecké mená v kvalite kolíšu, no to sa pri tak početnej hereckej zostave dá prepáčiť. Vyzdvihol by som najmä Charlieho Hunnama, ktorému som veril každé slovo. A že tých slov teda je.

Typicky ukecaný film, plný skvelých vypointovaných dialógov v štýle raného Tarantina, ktoré častokrát ústia do výbušného smiechu, mi chýbal ako soľ. Okrem hlášok s kultovým potenciálom sa scenár dotýka (veľmi jemne) aj spoločenských tém, v ktorých sa nevyhneme brexitu či významu morálky v mafiánskych kruhoch. Scenár sa nesnaží o silné etické výpovede, no práve tieto malé vsuvky mu dávajú niečo naviac. Vďaka tomu nie sú Slušní chlapci len ďalšou „shoot first ask question later“ zlátatinou. Ritchie sa jednoducho vrátil ku svojim cockney koreňom s veľkým štýlom.

Slušní chlapci sú veľmi solídna gangsterka, ktorá však niekedy príliš tlačí na pílu. Zatiaľ čo komplikované dejové uzly, ktoré sa zdali nevyriešiteľné, Ritchie zvyčajne vybavil elegantne, pri tomto filme musím uznať, že niektoré scény vrcholia prvoplánovo, mierne nedomyslene a v prospech tzv. „wow efektu“. Snímka sa nevyhne porovnávačke s predošlými režisérovými filmami, no môže fungovať aj ako dobrý úvod pre neznalých Ritchieho klasík. Pri filme plnom zvratov a nepredvídateľných udalostí by som však očakával o trochu viac logiky, respektíve menej spoliehania na neuveriteľné náhody.

No kritizovať sa až tak neoplatí – scenár je aj napriek tomu geniálny a Ritchie posúva vlastné hranice do extrémov pri klimaxe jednotlivých udalostí. Nič mu nie je sväté a to ako hardcore fanúšik dobrého „chlapského filmu“ rád ocením. Ritchie ukazuje, síce s poriadnou odmlkou, že je kráľom gangsterskej betónovej džungle. Je nad slnko jasné, že Slušných chlapcov som nevidel poslednýkrát a možno si ich nabudúce užijem ešte viac. Majú proste gule.

---