Smrtonosná pasca: Opäť v akcii
John McClane sa vrátil. Aby hosťoval v nadpriemernom akčnom béčku

Na pokračovanie kultovej série o nerozbitnom policajtovi z New Yorku, ktorý má talent prekaziť plány zlých ujov, sa treba pozerať dvoma optikami. Podľa toho sa potom odlišuje aj celkové hodnotenie. Fanúšikovia Smrtonosnej pasce (Die Hard, 1988) recitujúci spamäti všetky Johnove hlášky to pravdepodobne budú vnímať inak, než bežní diváci, ktorí raz v lete videli prvý diel série a minule niekde na Markíze Smrtonosnú pascu 4.0. A práve tí druhí si, žiaľ, novinku s Bruce Willisom užijú viac.

Po mrakodrape, letisku, New Yorku a východnom pobreží USA sa John McClane (Bruce Willis) dostáva do nechcených, ale už akosi akceptovaných problémov v pomerne exotickej Moskve. A v závere filmu do neďalekej, no ešte viac nevšednej lokácie. Nevšednej pre žáner akčných blockbusterov. Jeho cieľom je nájsť syna, s ktorým už dva roky nekomunikuje a ktorý sa tam dostal do väzenia pre streľbu na Romana Luknára. Okrem nášho muža zo záhrady si približne dve sekundy slávy vyslúžil aj nový finančný poradca Erik Rytmus Vrbovský.

Divák sa ale nedozvie, čo konkrétne tam John chce robiť, ruského sudcu asi ovplyvniť nejde. McClane junior (Jai Courtney) je súdený spolu s oligarchom, ktorý má mať inkriminujúce informácie na nového ministra vnútra. Takže súdne pojednávanie preruší explózia a začína sa staré známe behanie, strieľanie a padanie z menších aj väčších výšok v roztrhanom zakrvavenom tričku. Teraz ale pre zmenu v spojení otec a syn.

Nenáročný divák bude spokojný. Možno až nadmieru. Film má všetko, čo by sa od akčného hitu dalo očakávať. Známu tvár, originálne autonaháňačky s ničením a búraním v efektnom štýle, záporného hrdinu, ktorý chcel byť tanečník a tiež stále opakovaný zvrat v deji končiaci megalomanskou záverečnou scénou. Lenže prečo sa uspokojiť s tým byť označovaný za nenáročného diváka? Neobstojí ani argument, že je to obyčajný relaxačný akčný film, takže netreba byť tak pozorne kritický. Aj akčné kúsky sa dajú robiť poctivo, uveriteľnejšie a zábavnejšie. Príkladom môžu byť už len predchádzajúce časti Smrtonosnej pasce.

V prvých minútach filmu zaznieva Bachova Óda na radosť a každému fanúšikovi už naskakuje husia koža. Ešte viac sa začne tešiť po prvej scéne s Johnom McClaneom, ktorému sa na tých posledných milimetroch vlasov objavujú šediny, na šarme mu to ale nič neuberá. Lenže neskôr na scénu nastupuje jeho syn v podaní Jaia Courneya, ktorý sa správa ako prehnane rebelantský pubertiak. Jack McClane sa objavil aj v prvej časti série. Z malého chlapca čakajúceho na rodičov, ktorí sú na večierku v Nakatomi budove vyrástol na tajomného agenta CIA. Alebo šéf „teroristov“ chrúmajúci mrkvu, ktorý pôsobí tak originálne, ako sadrový trpaslík v záhradke. Takže postupom času sa to začne akosi rozpadávať.

Celková zápletka je dosť mätúca a človek sa začne pýtať, či je to ozaj Smrtonosná pasca a nie nejaký politický triler. Ale v poriadku, veď aj v Die Hard 2 šlo o politického väzňa v podaní Franca Nera. Aj menej pozorný divák dosť skoro spozoruje, že k obratu v deji dôjde a postavy nie sú také, aké sa javia. Lenže asi nikto nečaká, že ten zvrat bude také béčkové klišé s niekoľkými prehreškami voči fyzikálnym (a chemickým) zákonom. Nebudem prezrádzať koniec, stačí povedať, že ak bude aj šieste pokračovanie, plešivosť Johna McClanea bude nutnosťou.

Všetko ale nie je také čierne. Zachraňuje to hlavne Bruce Willis alias policajt z ľudu obdarený šiestym zmyslom. Je rovnako „ukecaný“ a nesmrteľný, aj keď stále doráňaný ako v predchádzajúcich Smrtonosných pasciach. Niekedy sa až zdá, akoby sa dostal do iného filmu, v ktorom sa snaží vytvoriť tú správnu smrtonosnú atmosféru, no režisér mu to nechce dovoliť. Našťastie mu sem tam dovolí žmurknúť na fanúšikov, napríklad v scéne vo výťahu alebo v taxíku. Pozitívom je niekoľko akcií, za ktoré by sa nehanbil ani Michael Bay. Hlavne tie s kultovou sovietskou bojovou helikoptérou Hind.

S kamerou a strihom sa akoby utrhla reťaz. V poslednej dobe je chtiac nechtiac nutné zmieriť sa s reportážnou roztrasenou kamerou á la Bournova trilógia, ktorou sa írsky režisér John Moore (Za nepriateľskou líniou, Max Payne) zjavne inšpiroval. Prepáčiť sa dajú zbytočne detailné pohľady na hercov, aj keď shakespearovské vyjadrovanie emócii v tomto žánri nie je nutné. Ale keď si veľké priblíženie neodpustia ani pri naháňačke po uliciach Moskvy, vtedy už epilepsia začína ohrozovať aj zdravých jedincov.

Zhrnuté a podčiarknuté, Smrtonosná pasca: Opäť v akcii (A Good Day to Die Hard) pôsobí diétne nie len dĺžkou (prvýkrát ďaleko pod 2 hodiny) a až príliš okatým scenárom, ale aj celkovou atmosférou. Tú si drží len jedna postava filmu, ktorý sa medzi akčnými filmami nestratí. Ale, jednoducho, už to nie je Smrtonosná pasca. Ako keby bondovku so Seanom Connerym dostali na starosť tvorcovia 30 prípadov majora Zemana. Ešte raz ale treba pripomenúť, kto sa do kina chystá len na relaxačnú akciu, v ktorej zhodou okolnosti vystupuje nejaký John McClane, ten bude spokojný a môže si k hodnoteniu pridať jednu hviezdičku.

---