Snehuliak
Nepodarená adaptácia

Diváci, ktorí knihu nečítali, budú mať na tento film zákonite iný názor, ako tí, čo áno. Pre obe skupiny to však bude rovnako neuspokojivé.

Plné sály kín naznačujú, že aj keď sa o Snehuliakovi až tak veľa nehovorilo, išlo o jeden z najočakávanejších filmov tejto jesene, či nebodaj celého roka. Diváci však z projekcií odchádzajú rozčarovaní a majú na to viacero dobrých dôvodov.

Hodnotenie kástingu je síce značne individuálne, ale začnem práve ním. Každý z čitateľov Jo Nesba má o hlavnom hrdinovi jeho dlhej knižnej série svojú predstavu. S tou mojou sa Michael Fassbender nezhoduje ani trochu, dokonca je s ňou v protiklade, ale musím povedať, že svojim kvalitným herectvom mi dovolil počas tých dvoch hodín na to zabudnúť. Pri mnohých ďalších postavách sa to však už nepodarilo. Najmä Rakel Fauske, tu stvárnená inak skvelou Charlotte Gainsbourg, mi nesadla do posledných minút.

Jo Nesbo nepíše práve knihy, ktoré by boli náročné na sfilmovanie, netreba z nich ani veľa vynechávať. O to prekvapujúcejší je výsledok, ktorý sa od knižnej predlohy už hádam ani nemohol viac vzdialiť. A nejde pritom o zmeny, ktoré by vadili len čitateľom románovej predlohy, ale podkopávajú film ako taký. Nie vždy sa dajú jednoducho zahodiť niektoré prvky deja a očakávať, že to bude fungovať aj bez nich. Najmä ak ide o klasické detektívne vyšetrovanie prípadu. Aj v románe sa síce pustí Harry Hole po jednej stope bez dostatočných dôkazov, ale Nesbo mal predsa len viac priestoru na pripravenie pôdy pre takýto krok, o psychologickom vývoji postáv ani nehovoriac.

Vo filme sa tak niekoľko dôležitých udalostí udeje len tak, ďalšie dejové línie idú do stratena. Asi najviac ma zaráža zavedenie nového prvku – akýchsi špeciálnych policajných počítačov. Je im venovaný pozoruhodne veľký priestor, ale nič dôležité to neprinesie. Veľa práce pre nič.

Scenáristi sa snažili vyrozprávať príbeh po svojom. Do predlohy zasahovali ako keby bez pochopenia, o čom Nesbove romány vlastne sú a čo je pre nich dôležité. Pôvodné pasáže nahrádzali vlastnými a pritom nič podstatné do príbehu nepriniesli – zároveň však vynechali mnohé naozaj dôležité. Výrazne pomenili charaktery postáv a väčšina z nich stratila akúkoľvek divácku príťažlivosť. Týka sa to aj filmového Harryho Holea, ktorý je úplne iným mužom než v knihách.

Poteší aspoň výborná práca kamery a strihu. Na zasnežené Nórsko sa s radosťou pozerá a úvodné scény celkom dobre navodia atmosféru. Trochu to tak kryje aj poslabšiu a nevýraznú réžiu Thomasa Alfredsona. Nechcem mu zbytočne krivdiť, lebo aj tu je vidieť jeho typický rukopis, ktorý napr. v špionážnom trileri Jeden musí z kola von (Tinker Tailor Soldier Spy, 2012) fungoval skvele, ale do detektívky, ako je táto, sa nehodí. On totiž rád necháva mnohé veci nedopovedané a nevyjasnené, čo je v kombinácii s týmto v sebe strateným scenárom veľmi zúfalé.

Snehuliak sa zimy nedožije a ak ste sa naňho do kina ešte nevybrali, ani nechoďte.

---