Snežné bratstvo
Nezlomná vôľa v novom zimnom kabáte

Netflix prekvapil a hneď na začiatku roka nám naservíroval jedného z favoritov na Oscara v medzinárodnej kategórii. Film, ktorý sa doteraz tešil iba úzkemu uvedeniu do kín v španielsky hovoriacich krajinách neočakávane pristál na obrazovky mnohých domácností.

Film Snežné bratstvo divákov vezme do 70-tych rokov v Južnej Amerike, kde sa práve uruguajský rughbyový tím Old Christians chystá na zápas do Santiaga de Chile. Využiť ponuku za pomerne málo peňazí navštíviť Čile sa rozhodne okrem hráčov aj niekoľko ich známych, kamarátov a rodinných príslušníkov. Štyridsať pasažierov a päťčlenná posádka sa rozlúčia s rodinou a v dobrej nálade nastupujú do lietadla. Mal by to byť zábavný víkend, čo sa odzrkadľuje hneď na palube – karty, pivko, srandičky. Lietadlo vedie nie veľmi skúsený pilot, ktorý počas letu pochybí v navigácii, mysliac si, že už preletel nebezpečné Andy, ktoré rozdeľujú Argentínu a Čile. Táto chyba sa stáva osudnou, lietadlo narazí o úpätie hôr a zrúti sa do nehostinných vysokohorských podmienok. Mnoho ľudí zahynie ihneď, prípadne na následky nehody. Tí ostatní ostávajú v obkľúčení nemilosrdných veľhôr a snehu. Začína sa boj o prežitie.

Príbeh leteckého nešťastia z Ánd je pomerne známou historickou udalosťou, ktorá sa vďaka viacerým faktorom dostala k širokej verejnosti. Už v dobe, kedy bola aktuálna, okolo nej vznikol pomerne veľký mediálny cirkus a do povedomia ľudí sa dostala aj vďaka viacerým rozhovorom, memoárom i knihám. Nešťastie sa dočkalo aj filmového spracovani – tí skôr narodení si určite pamätajú na film Alive (Prežiť) z roku 1993 s Ethanom Hawkom v hlavnej role. Barcelonský režisér Juan Antonio Bayona, ktorého prácu diváci poznajú z hororového Sirotinca či nového Jurského sveta tak bezmála po 20 rokoch oživuje katastrofický príbeh inšpirovaní knihou s rovnakým názvom.

Snežné bratstvo ponúka nevšedný zážitok a veľmi dobre pracuje so základnými prvkami katastrofického žánru. Snímka na nič nečaká a po pätnástich minútach, kedy má divák drobnú šancu nahliadnuť na normálny život vyselektovaných protagonistov sa strmhlav vrúti do akcie. Film je predsa o leteckom nešťastí a jeho následkoch, a tak teda hneď z úvodu šliape na plyn a nič nenaťahuje. Celý produkčný tím si dal veľmi záležať na vierohodnosti a oproti svojmu filmovému predchodcovi dbá o autenticitu i v najmenších detailoch. Miesto nehody, rekvizity, prostredie i samotní herci – každý produkčný detail sa snaží čo najviac podobať skutočnej udalosti. Film nie je inšpiráciou, ale po formálnej stránke sa snaží až o reprodukciu.

Formálne teda film vyzerá výborne, ťažšie to potom v týchto prípadoch býva s naratívnou časťou – a teda rozprávaním samotného príbehu. O všetkom, čo sa počas osudných dvoch mesiacoch dialo sa dozvedáme skrz rozprávača a hlavnej postavy – Numa Turcattiho (Enzo Vogrincic). Snímka síce pôsobí vierohodne, ale aj trochu nevyvážene. Film dáva nevyrovnaný priestor dôležitým postavám a celé to pôsobí trochu chaoticky. Je jasné, že sa divák sústredí na skupinu preživších ako spoločenstvo, no keď film podsúva individuálne elementy, postavám chýbajú kvality na ich presadenie. Navyše sa divák v spletitosti podobných charakterov bez významnejších povahových čŕt môže začať strácať. Miesto výrazne rôznorodejších postáv tu tak máme zmiešanú skupinu poskladanú z postáv podobnej a neveľkej hĺbky či významu. Scenáristi museli vymyslieť, ako príbeh odkomunikovať a dať mu aj osobnú rovinu, no tento aspekt vo filme nežiari.

Fantastická kamera, vhodne spracovaná dramatická hudba a dobre pracujúci dramatický strih začína zhurta a na takmer dva a pol hodinovej stopáži správne strieda dramatické momenty. Snežné bratstvo má rytmus, dokáže udržať napätie a pre tých, ktorí o nešťastí predtým nepočuli, sú kľúčové segmenty dávkované vyvážene a s dobrým načasovaním. Bayonova réžia sa navyše oveľa viac sústreďuje na osobné zúfalstvo, ako na hrôzy, ktoré museli preživší zažiť a to aj napriek tomu, že film nič neskrýva a v istých momentoch pôsobí naozaj brutálne.

Snežné bratstvo sa vyhýba zbytočnej infantilnosti a emocionálny kalkul takmer necítiť (až na trochu prefláknutý záver), naopak, autori si veľmi dobre poradili so silnou látkou, ktorá sa „rozpráva sama“. Stačil obrovský dôraz na detail a vierohodnosť bez snahy o moralizovanie či prehnané filozofovanie. Ide o silný film, pretože je ako jeho predloha – ľudský a priamy.

Novinka od Netflixu spracúva pomerne známu tému, avšak má čo povedať divákom z oboch väčších táborov. Z toho, kde diváci videli klasický hollywoodsky film a poznajú detaily tragédie i z toho, ktorí o nej počujú prvýkrát. Snímka bez zbytoného citového vydierania ponúka divákovi momenty, kedy sa mu rozbúši srdce i tuhne krv v žilách. Iste, niekedy využije nejaký overený filmový nástroj či postup, ktorým si to trochu zjednoduší, no vo finále pôsobí ako výborný odkaz hrdinom príbehu a určite diváka nenechá chladným.