Bond má riadne gule. Už od Casina Royale som si hovoril, že páni scenáristi dosť pritvrdili. O réžiu sa vtedy uchádzal i krvou zbytočne nikdy nešetriaci Quentin Tarantino. Bolo by zaujímavé vidieť mučiacu scénu vyzlečeného Bonda priviazaného k stoličke s vyrezaným dnom v masakrujúcom podaní majstra komického sadizmu. Mal som za to, že Skyfall bol vynikajúcim zakončením trilogického konceptu bondoviek, kde Jamesa vidíme v jeho definujúcich koreňoch. To som sa však mýlil.
Spectre
akčný, dobrodružný, triler
2015 / 148 min. / MP 15
USA
Réžia
Sam Mendes
Scenár
John Logan, Neal Purvis, Robert Wade, Jez Butterworth
Vôbec by som sa nedivil, ak by aj tretia Mendesovka niesla názov so začiatočným písmenom S. Lebo neviem či viete, ale S v istých kruhoch znamená Nádej, nie len nepodarok.
Spectre priamo nadväzuje na udalosti zo záveru jeho predchodcu. Po smrti M s tvárou Judi Dench, je James posadnutý myšlienkou na dolapenie tajomnej titulnej zločineckej organizácie. Tajomstvom zahalené zlovestné združenie je priamo zodpovedné za všetok rozruch v uplynulých dieloch. Neviditeľné zlo predstavujúce syndikát zložený zo skazených veľkopodnikateľov a posadnutých vizionárov s jasne zadelenou kolonkou od nemecky hovoriaceho psychoanalytika, konkrétne mám na mysli diagnózu maniakálny megaloman, je veľmi aktuálnou témou či dokonca hrozbou.
Dnes sa internet i myseľ mnohých ľudí hemží konšpiračnými teóriami o novom svetovom poriadku a podobných sprisahaniach na celosvetovej úrovni. Autori tohto diela to veľmi umne využili a premostili kyberteroristický dnešok s históriou týkajúcou sa nekonečnej studenej vojny. USA verzus Rusko, či banda elitných snobov s túžbou zlikvidovať túto planétu so všetkými jej nič netušiacimi obyvateľmi/voličmi je krásna scenáristická voľba. Spectre sú vlastne ONI. Tí zlí, čo o nich všetci vieme a tajne tušíme vzadu v hlavách, že vedú naše životy a márne dúfame, že raz prestanú. Dívajú sa na nás, smejú sa nám, ovládajú naše ničotné existencie, ktoré nazývame život.
A Bond o nich nielenže vie, ale ich aj riadne znervózňuje. O tomto je nová doba bondoviek a Spectre to ukazuje v plnej paráde. Neviditeľný nepriateľ verzus dinosaurus špionáže. Boj, ktorý bolo dobré vidieť na vlastné oči v novembrových kinosálach. Tlieskam Samovi Mendesovi. Vzhľadom na jeho predchádzajúcu tvorbu si dovolím nesúhlasiť s kolegami recenzentmi, ktorí ho obviňujú z čisto remeselnej zotrvačnosti bez štipky invencie a nových prístupov. James Bond Daniela Craiga presne odráža dobu, a to so všetkými nástrahami moderného terorizmu a všadeprítomného vyššieho zla.
Postava 007 sa medzičasom vykryštalizovala ako totálne nadčasová a má nám čo povedať už vyše 50 rokov. Craigov blond Bond, chladnokrvný vrahúň, či podoba modelovského elegána Connery/Brosnana, alebo nebodaj zľahka priteplený britský džentlmen Rogera Moorea – nesmrteľný agent s povolením zabíjať stále žije a bojuje za britskú vlajku a korunu jej veličenstva. Mendes to dáva divákovi najavo neprestajne. Ženy z Jamesa omdlievajú, nadriadeným rednú vlasy a nepriatelia sa stávajú čoraz ohrozenejším druhom. Spectre je plnokrvný Bond, James Bond, ako sa hovorí „se vším všudy“. Obohatený o dávku humoru, dodnes nikdy netušeného rodinného rozuzlenia a doteraz naplno nevyužitého autora všetkej jeho bolesti, bondovského arcilotra, Ernsta Stavra Blofelda.
Klasického nepriateľa tentoraz stvárnil Tarantinov obľúbenec, oscarový Christoph Waltz, ktorý zahral vyšinutého megalomana nečakane civilne. Nespokojenci mu vyčítajú, že predviedol tak 5% svojho hereckého repertoáru, nikoho však netrklo, že si ešte čo-to nechal do ďalšieho dielu. Bond dostal solídneho soka. Bratovražedný konflikt som im veril každú sekundu spoločného priestoru.
Vynikajúcim osviežením bol doteraz v novej bond-vlne absentujúci big bossov prisluhovač s komiksovo preexponovanými vražednými schopnosťami, ktoré zaobstaral málovravný giga-svalovec Dave Bautista. Chlapík kosti drviť vie, viď pamätná bojová scéna vo vlaku. Bude ho škoda, jedine, že by aj jeho postava plánovala návrat. O tom by viac vedel povedať scenárista John Logan, ktorý vovedie Bonda aj do jeho 25-teho dobrodružstva.
Spectre je príbehovo väčší, zaoberá sa viacerými témami, ako napríklad, kam sa uberá svet špiónov a superveľmocí. A pre mňa osobne lepší, zábavnejší a „farebnejší“ než Skyfall, kde chýbala aj poriadna Bond-girl. Skyfall ma dnes už absolútne nudí – až do príchodu Javiera Bardema, aby som bol spravodlivý.
Judi Dench bola tou skutočnou Bond girl predošlého filmu a to si myslím nie je úplne bondovské chovanie k fanúšikom. Hoci Naomie Harris ako Money Penny robila čo mohla, je len drobným flirtujúcim rozptýlením z vnútra kancelárie MI6. Jej vzťah s Bondom sa však roztomilo formuje, čo presne platí i o mladom IT špecialistovi Q Bena Whishawa. Starnúci Ralph Fiennes je ako následník M mimoriadne zdatný ako v teréne, tak i v polohe kontrolného, ba až dozorného orgánu vo vzťahu k nezbednému 007.
Jamesovmu nepriestrelnému šarmu tentoraz podľahli hneď dve ženy. Mladšia Léa Seydoux, francúzska kráska známa z dráždivého Života Adéle a talianska sexbomba Monica Bellucci, ktorej k dominantnému postaveniu femme fatale v celom filme stačilo 7 minút existencie na obraze. Bond sa takto vášnivo ešte nebozkával. To by som si pamätal. Tieto dve extra ženštiny mali asi vynahradiť absenciu plnotučného ženského elementu z minula. Podarilo sa. Slečna Seydoux tiež za Monicou zrovna nezaostáva. Ako terapeutku by som ju bral okamžite. Asi aj viackrát.
Samotný výkon Bonda nakoniec. Daniel Craig nám trošku starne, no svoju štvrtú misiu si užíva plnými dúškami. Arogantný superagent mu sedí ako tlmič na devinu. Humor Angličana cedí suchšie ako samotné Martini. Minimálne jeden diel ešte znesie, ale tú povestnú sedmičku asi nedosiahne. Bol by to výkon súci legendy, našliapnuté na to má. Držím palce celému Bond-tímu na čele so Samom Mendesom, aby 25ka držala latku, akú nastavil Skyfall a Spectre rozhodne nepodliezol. Akurát tie Astony by stále nemuseli ničiť.