Minulý rok to bolo presne 80 rokov od uvedenia bojového lietadla Spitfire do služby. Pri tejto príležitosti bol do britských kín uvedený rovnomenný dokumentárny film, ktorý sa v týchto dňoch dostal aj do našej kinodistribúcie. Trochu nečakane a bez výraznejšej podpory, takže v mnohých kinách na neho zrejme nenarazíte, ale nájsť dá sa.
Spitfire
dokumentárny
2018 / 99 min. / MP
Veľká Británia
Réžia
David Fairhead, Ant Palmer
Scenár
David Fairhead
Dokumentárny film Spitfire neoplýva práve rozsiahlou faktografiou. Stavia na tom, že aspoň základné vecí o druhej svetovej vojne a hádam aj o Bitke o Britániu divák už vie. Čo bude v zásade správny predpoklad, ale aj tak mohli tvorcovia na čele s režisérom a skúseným dokumentaristom Davidom Fairheadom venovať viac priestoru aspoň bližšiemu popisu toho, v akej situácii sa Veľká Británia nachádzala na začiatku vojny a ďalším okolnostiam vzniku tohto lietadla, čo by vo výsledku len zvýraznilo jeho výnimočnosť. No zrejme bol film určený najmä pre domáceho diváka.
Gro toho, čo môžete na veľkom plátne vidieť, predstavujú tri typy materiálu – archívne zábery, nové zábery nakrútené leteckými kamerami a rozhovory s ešte žijúcimi pamätníkmi, ktorý na lietadlách Spitfire osobne lietali, alebo si pamätali, čo-to z jeho vývoja. Ide vo väčšine prípadov o takmer storočných ľudí a je tak malý zázrak, že ich filmári mohli vyspovedať. Viacerí z nich už od uvedenia filmu v minulom roku zomreli. Podarilo sa to tak naozaj na poslednú chvíľu.
Spomínané nové zábery sú naozaj na vysokej technickej a kvalitatívnej úrovni. V ničom v zásade nezaostávajú napr. za nedávnym filmom Dunkirk, čo znamená, že sa túto snímku oplatí vidieť na veľkom plátne. Čím väčšom, tým snáď lepšie. Krásne zábery na formáciu letiacich Spitfireov nemajú síce žiadnu informačnú hodnotu, ale sú naozaj silné a zvýrazňujú všetky estetické kvality tohto stroja. Až museli aj v samotnom filme dodať, že je to predsa len stroj na zabíjanie.
Jediná vážnejšia škoda je, že nedostali v dokumente priestor odborníci na históriu, či vojnové letectvo. Zopár sa ich síce na kamere mihne, ale vždy len na pár viet. Ich úlohu trochu supluje rozprávač Charles Dance (starý Lannister z Hier o tróny), ale stále tomu niečo chýba. Aj to je ďalší dôvod, prečo to nie je tradičný dokument. Je viac o emóciách a zážitku. Pripomína tak skôr americký prístup k dokumentárnej tvorbe.