Žáner: čierna komédia
Minutáž: 94 minút
Krajina: USA
Rok: 2012
Prístupnosť: MP 15
Réžia: Harmony Korine
Scenár: Harmony Korine
Kamera: Benoît Debie
Hudba: Cliff Martinez, Skrillex
Hrajú:Selena Gomez, Vanessa Hudgens, Ashley Benson, Rachel Korine, James Franco, Gucci Mane a ďalší
Zrejme z bratislavského prostredia sa pár rokov dozadu rozšírilo používanie slovíčka „akože“ ako zátvorkového, bezvýznamového výrazu, určeného na prepájanie myšlienok a viet, vypĺňanie prázdnych miest v komunikácii. Potreba vypĺňať prázdne miesta nebola nová, bez nej by sme spolu vôbec nehovorili. Či mľaskáte, žmurkáte, hmkáte alebo akožujete, je v podstate jedno.
„Akože“ je zaujímavý mostík, lebo má pôvodný, vlastný význam. Akože znamená hru, predstieranie, niečo, čo je len naoko, čo sa síce reálne odohráva, ale spútali sme to konvenciami, aby sme mohli kontrolovať dôsledky. Akože je vedecký experiment aj detská fantázia. Akože v Spring Breakers zlučuje nevinný sen štyroch prváčok na vysokej o odviazanej zábave s prepadom fastfoodu, masívnou intoxikáciou, sexuálnou promiskuitou a nakoniec zabíjaním. Film režiséra Harmony Korine akože oslavuje generáciu (post-)MTV (tej MTV, ktorá už dávno „nehrá“ hudbu), generáciu videohier. Metóda je vo svojej jednoduchosti až podozrivá: osláviť mladých zobrazením ich spôsobu oslavovania. Korine považuje spring break (jarné prázdniny) amerických vysokoškolákov za druh prechodového rituálu. Takže delirické pitky a zmietanie sa polonahých tiel v rytme brostepu a southern hip hopu sú pre Faith (Selena Gomez) vrcholom spirituality.
Mimo misu? Ani nie, keď si spomenieme, že bakchanálie boli tiež len náboženské slávnosti a zlé meno dostali až s príchodom a „zoštátnením“ kresťanstva. Extatické stavy, vyvolané drogami alebo iným pôsobením na telesnú schránku, stoja v základoch mnohých podôb a druhov religiozity (pôst je len protiextrémom hýrenia). Faith príznačne opúšťa partu ako prvá. Nedokáže už dlhšie znášať rozpor medzi fundamentalistickými dogmami, ktorými ju indoktrinovali celé detstvo a náhlym morálnym rozviazaním pod ochranou gangsta-rappera Aliena (James Franco). Alien si dievčatá vyhliadne, keď sa po jednej zvlášť nechutnej party dostanú len v bikinách do väzenia a zloží za ne kauciu. S filozofiou, že život je práve o bikinách a veľkých zadkoch, ho možno mrzí polovičná návratnosť investície (potom, čo táto divočina vyčerpá aj Cotty v podaní Rachel Korine), ale zato si zvyšné dve najuvoľnenejšie kočky užíva na maximum. Ich mená, Brit (Ashley Benson) a Candy (Vanessa Hudgens), tiež všeličo naznačujú.
Alien so svojím hromadením luxusu (od zlatých zubov po osobný arzenál strelných zbraní) zosobňuje materializmus americkej popkultúry v totálne nasýtenej podobe. Francova postava je vyextrahovaná z celého radu idolizovaných sociopatov, preto je i nie je z tohto sveta. Rozhnevaní mladí muži majú vo filme akože skutočného zástupcu v osobe rappera a delikventa Gucci Manea (vl. menom Radrick Davis). Režisérovi sa podarilo obsadiť ho do úlohy Alienovho rivala Archieho v prestávke medzi pravidelnými pobytmi vo väzení (aktuálne za útok na fanúšika). Nevyhnutný násilný konflikt medzi Alienom a Archiem vyvrcholí za viac než aktívnej účasti zvyšnej dvojice zajačikov, hoci tu by sa patrilo skôr povedať poníkov. Dôvod si zistite sami (pochopíte aj z traileru).
Korineova neónová estetika prebíja MTV v jej vlastnej hre. Selena Gomez, James Franco a gang predstavujú práve takých ľudí, akí nadovšetko zbožňujú Selenu, Jamesa a gang. Film sa dá vnímať skutočne ako našľapaný, zhýralý, senzačný 90-minútový reklamný spot mainstreamového životného štýlu pre dospievajúce publikum. Pre podrývačov (napríklad mňa) však isté výrazové prostriedky ponúkajú náznaky irónie, zlievajúce sa do prevládajúceho dojmu. Teraz nemyslím na iróniu v zmysle výsmechu, ale na posunutie až popretie významu vypovedaného (alebo ukázaného). Napríklad opakovanie kľúčových motívov, či už sú to repliky (výdychy „spring break“, Alienova improvizovaná báseň/rap na rovnakú tému) alebo scéna prepadu „reštiky“. Najprv nás na ňu dievčatá pripravujú postupným upresňovaním plánu. Potom svoj plán uskutočnia a režisér prepad zobrazí v dychberúcej krúživej nemej choreografii. Faith pri akcii chýba, a keď sa už partia dostane na vytúženú Floridu, ostatné kamošky pre ňu zinscenujú rekonštrukciu prepadu, s Cotty v úlohe obete. Do tohto „akože“ Korine nastriháva zábery z lúpeže, ale tentoraz zvnútra podniku a so zvukom. Počujeme každé rozbíjanie skla, všetky nadávky a vyhrážky.
Viacnásobná reprezentácia upriamuje na seba pozornosť. Nielen Faith je viditeľne pohnutá intenzitou divadielka. Agresivita slovného prejavu a hluky deštrukcie menia, komplikujú aj divácku skúsenosť so scénou, hoci ide len o drobnú zmenu v snímaní časti deja. Azda ešte fascinujúcejšie sa Korine pohral s hudbou Britney Spears. Najskôr dievčatá skupinovo prespevujú Baby One More Time v uvoľnenej večernej atmosfére s fľašami piva pred barom. Neskôr, v scéne takej komickej až je dojemná, Alien spieva „lepák“ Everytime, sprevádzajúc sa na piane. Babenky v maskách s motívom poníkov spievajú s ním a tancujú so samopalmi a brokovnicami namiesto partnerov.
Každá mladá generácia alebo vôbec skupina ľudí robí veci nepochopiteľné pre tých druhých. Insiderom naopak tieto veci pripadajú prirodzené, patria do ich sveta, ich prežívania. Môžu sa zdať smiešne, nechutné, amorálne, odsúdeniahodné. A niekedy aj sú. No to neznamená, že nemôžu byť krásne. „Akože“ obsahuje v sebe potenciál. Ako mostík prepája už známu časť výpovede s nasledujúcou, neznámou. V neznámom sa môže skrývať hrôza aj úžas. Mimochodom, aspoň etymologicky ide o zameniteľné emócie. Dobrý film by mal vedieť pracovať s oboma. Myslím, že Harmony Korine chcel práve to a navyše sa chcel vyhnúť rovnováhe, nezaujatosti. Na tú v mladosti nie je čas. To akože potom.
