Filmová sága Star Wars sa počas svojej vyše tridsaťročnej existencie stala skutočným kultom, ktorý dávno presiahol hranice kinematografie. Rytierov Jedi, Sithov a mystickú Silu dôverne pozná niekoľko generácií filmových divákov. Bájnu preďalekú galaxiu mnohokrát navštívili aj fanúšikovia počítačových hier, sci-fi literatúry, komiksov či kreslených seriálov. Stala sa objektom mnohých paródií a zberateľským artiklom.
Star Wars: Episode I - The Phantom Menace
akčný, dobrodružný, fantasy
1999 / 136 min. / MP 12
USA
Réžia
George Lucas
Scenár
George Lucas
Skrytá hrozba sa tak po necelých trinástich rokoch opäť vrátila do kín. Nie je žiadnym tajomstvom, že ju diváci aj kritici všeobecne považujú za najslabšiu epizódu celej série. Pochopiteľne sa nevyhla porovnaniu s pôvodnou trilógiou nakrútenou v 70. a 80. rokoch a z tohto porovnávania vo väčšine ohľadov vyšla neslávne. Napriek kritike však od svojej kinopremiéry v roku 1999 zarobila len v pokladniciach kín po celom svete takmer 970 miliónov dolárov a vďaka 3D premiére vo februári tohto roku takisto pribudli nejaké „drobné“ – počas prvých piatich dní od uvedenia len v USA zarobila vyše 25 miliónov dolárov.
V porovnaní s predchádzajúcimi tržbami môže táto suma vyznieť ako sklamanie, ale rozhodne nejde o neúspech. Konverzia do 3D formátu nie je až taká drahá a zisk zatiaľ viac-menej zodpovedá predpokladom. Nejaký ten miliónik na Lucasovo konto ešte určite pribudne a ak všetko pôjde podľa pôvodného plánu, mohli by sme v blízkej budúcnosti znovu vidieť na veľkom plátne aj ostatné epizódy vrátane originálnej trilógie. A to je skutočne dobrá správa.
Hneď v úvode recenzie otvorene pripúšťam, že patrím k dlhoročným fanúšikom Star Wars a všetky diely pôvodnej trilógie patria medzi moje vôbec najobľúbenejšie filmy. Keď som ichvidela prvýkrát, v tínedžerskom veku, vtedy som pochopiteľne ľahko prehliadla, že Skrytá hrozba sa prednostne orientuje na mladého diváka a pohlcuje jeho pozornosť (na tú dobu) špičkovými trikovými sekvenciami, farebnosťou a hravosťou. Tretí rozmer ani minútka-dve novej stopáže samozrejme nemenia celkové vyznenie filmu.
Aj s odstupom viac než dekády však musím pripustiť, že hoci nedostatky Epizódy I (predovšetkým jej jednoduchosť, detskosť a naivitu) vnímam, aj v dospelosti ich dokážem čiastočne prehliadať. Stále sú to totiž Hviezdne vojny, v ktorých takmer vždy víťazila forma nad obsahom. Sú zábavné, dobrodružné, inšpiratívne – a prostredníctvom prvej epizódy máme my, filmoví diváci, jedinú možnosť vidieť na veľkom plátne galaktickú republiku v šťastnejších časoch, neskôr nahradených oveľa temnejším obdobím impéria.
Počítať musím samozrejme aj s tým, že niektorí čitatelia preďalekú galaxiu nikdy dosiaľ nevideli. Pre túto skupinu divákov je dôležité vedieť, že Epizóda I je príbehom galaktickej republiky, ktorú okrem ľudí obýva množstvo rozmanitých rás. Je príbehom o nadsvetelnej rýchlosti a tajomnej Sile, ktorá prúdi týmto vesmírom a každou živou bytosťou. Takisto je o tých, ktorí túto Silu dokážu cítiť a ovládať – o vznešených rytieroch rádu Jedi, strážcoch mieru a spravodlivosti v galaxii.
Dvaja z nich, majster Qui-Gon Jinn (Liam Neeson) a jeho mladý učeník Obi-Wan Kenobi (Ewan McGregor) sa vydávajú riešiť diplomatický a obchodný spor spojený s nezákonnou blokádou malej planéty Naboo. Obchodná federácia však namiesto rokovaní obliehanú planétu napadne a obaja rytieri Jedi stoja pred neľahkou úlohou – musia ochrániť mladučkú kráľovnú Amidalu (Natalie Portman) a pomôcť jej pri ceste do galaktického centra, aby mohla požiadať o pomoc republikový parlament.
Pri úteku z Naboo Qui-Gon a Obi-Wan získavajú bizarného spojenca, večne popleteného ušatého nešiku Jar-Jara Binksa (Ahmed Best) a po nútenom medzipristátí na zastrčenej planéte Tatooine stretávajú veľmi zvláštneho chlapca. Malý nevoľník Anakin Skywalker (Jake Lloyd) pracuje u špekulantského predajcu náhradných dielov a túži cestovať vesmírom a oslobodiť všetkých otrokov. Nepriaznivé okolnosti prinútia oboch rytierov Jedi spoliehať sa práve na pomoc tohto malého chlapca, ktorý celý život prežil na zabudnutej planéte. Ich situáciu komplikuje tiež nečakané stretnutie s mocným protivníkom, ktorý očividne ovláda umenie rytierov Jedi a energiu čerpá z temnej strany Sily.
Medzi najpozitívnejšie stránky filmu rozhodne patria herecké výkony ústredných protagonistov, obzvlášť Liama Neesona, ktorý bol pri pôvodnej premiére snímky za svoj výkon skôr kritizovaný. Teraz nás pochopiteľne zvýhodňuje fakt, že môžeme Neesonovho Qui-Gona porovnať nielen s hrdinami originálnej trilógie, ale aj s hereckými výkonmi hlavných postáv v epizódach II a III. Čo sa týka porovnania v rámci „novej“ trilógie, Liam predstavuje skutočného rytiera Jedi, intuitívneho a tvrdohlavého bojovníka, ochrancu republiky. Qui-Gonova povaha sa prejavuje nielen v interakciách so žiakom Obi-Wanom, ale aj pri vzdorovitej komunikácii s Radou Jedi a najmä pri strete s Darthom Maulom (Ray Park), ktorý je výbušný, zúrivý, rýchly a úplne oddaný svojmu temnému majstrovi. Žiadny ďalší majster Jedi novej trilógie sa nedokázal Qui-Gonovi vyrovnať, a to im charizma ani potenciál rozhodne nechýbali.
Liamovi Neesonovi zdatne sekunduje Ewan McGregor ako jeho mladý učeník a pochvalu si zaslúži tiež Natalie Portman, ktorá bola vtedy ešte len vychádzajúcou hviezdou. Naopak, trochu rozpačito pôsobí herecký výkon, ktorý predviedol Jake Lloyd. V kľúčových scénach strieda bezvýraznosť a prehnané grimasy (jeho rečové chyby naozaj nebudem rozoberať, v kine je film tak či tak dabovaný). Podstatné je, že malému Anakinovi nedokázal prepožičať onú výnimočnosť, o ktorej všetci okolo neho hovorili.
Hodnotenie príbehovej stránky Skrytej hrozby je pomerne zložité, pretože ju je možné vnímať len ako úvodnú časť väčšieho celku. Veľká väčšina divákov dávno pred prvou epizódou videla pôvodnú trilógiu a teda pochopiteľne vedia, ako vyzeral život v preďalekej galaxii o niekoľko desaťročí neskôr a s čím všetkým musela zápasiť odvážna skupina rebelov pod vedením Luka Skywalkera.
„Starších“ divákov teda zaujímali a zaujímajú predovšetkým udalosti, ktoré viedli k zmene politického režimu v republike a k obdobiu temna. Scenár filmu sa síce dopúšťa niekoľkých prehreškov voči filmovej reči, ale to býva pri prequeloch takmer pravidlom. Negatívom príbehovej stránky filmu je predovšetkým absencia podrobnejšieho pohľadu na slávnu éru ochrancov galaxie, rytierov Jedi, na ich život, kódex, organizáciu ich rádu.
Scenár úvodnej epizódy je teda postačujúci pre nových a mladších divákov, ktorí ľahko prehliadnu jeho chyby. Avšak tí starší, ktorí „vyrástli“ na originálnej trilógii, čakali niekoľko desiatok rokov, aby sa dozvedeli viac o udalostiach, ktoré obrátili život v galaktickej republike naruby. Je teda pochopiteľné, že zopár krátkych scén venovaných tejto téme ich očakávania rozhodne nenaplnili. Medzi dospelými divákmi sú (mierne povedané) nepopulárne predovšetkým infantilné a trápne fóry otravného Jar-Jara Binksa, ktorých je vo filme naopak neúrekom.
Oveľa pozitívnejšou stránkou prvej epizódy Star Wars je úroveň jej technického a remeselného spracovania. V čase pôvodnej premiéry boli použité špeciálne efekty na špičkovej úrovni a ich vyspelosť sa prejavuje aj v roku 2012. Iste, v niektorých scénach digitálne efekty vyznejú trochu neprirodzene, ale v porovnaní so súčasnou úrovňou CG nepôsobia vôbec zaostalo. Práve naopak, ešte dnes hravo udržia krok s najnovšími filmami a choreografia bojových scén má stále výbornú úroveň.
Čo sa týka konverzie do 3D, žiadne zázraky nečakajte. Tretí rozmer je najvýraznejší v úvodnej titulkovej sekvencii a ďalšie výrazné prejavy zaznamenáte predovšetkým pri pretekoch „lietačov“ a čiastočne pri bojových scénach, kedy však tretí rozmer nevystupuje, ale smeruje viac do hĺbky. V porovnaní s filmami nakrútenými 3D kamerou je teda snímka úplne neadekvátna, no čo sa týka 3D konverzií, Skrytá hrozba je veľmi slušným priemerom.
Nič sa nezmenilo ani na skvelom strihu a zvukových efektoch, ktoré patrili a dodnes patria k absolútnej extratriede. Hudba Johna Williamsa je takisto jedným z faktorov, ktoré robia nezabudnuteľnými ktorékoľvek Star Wars vrátane tejto najkritizovanejšej prvej epizódy. Ani hudba však neprehluší slovenský dabing, ktorý je veľmi, veľmi zlý. Za to ale tvorcovia pochopiteľne nemôžu.
Star Wars Epizóda I. Skrytá hrozba pri opätovnom uvedení do našich kín dokázala, že preďaleká galaxia suverénne odoláva generačným a spoločenským zmenám a stále hravo priťahuje pozornosť dospelých aj mladších divákov. Ak ste premeškali pôvodnú premiéru alebo vás generačne minula, máte ideálnu šancu spoznať tento fiktívny svet na veľkom plátne a v 3D verzii, ktorá síce nepriniesla nič prevratné, ale ani nesklamala a priniesla preďalekú galaxiu v ešte krajšom „obale“.
Pre verných fanúšikov je návšteva kina priam povinnosťou, koniec koncov, s magickou predstavou Sily sme sa predsa stotožnili už dávno. Všetky nedostatky blednú a kritika vyprcháva, keď sa zrazia svetelné meče za tónov fantastickej Williamsovej skladby Duel of the Fates. Najlepším dôkazom sily tohto fiktívneho vesmíru je príhoda priamo z kina – jeden zo starších divákov očividne videl Star Wars po prvý raz v živote a pri vychádzaní zo sály skritizoval snáď všetko, čo ho len napadlo. Napriek tomu si na pamiatku „šľohol“ plagát, ktorý visel na dverách.