Steve Jobs

Dôvodov, prečo vás môže zaujať tento film, je mnoho. Môžete sa zaujímať o Apple, Jobsa, o dejiny počítačov, či mať radi tvorbu scenáristu Aarona Sorkina, režiséra Dannyho Boyla, či niektorého z mnohých výborných hercov, ktorí sa v ňom objavia. Zafungovať môže z toho čokoľvek a sklamaní zrejme nebudete.

Prvý pokus o filmovú biografiu Stevena Jobsa sa dostal na plátna kín v roku 2013 pod názvom Jobs, titulnú postav vtedy stvárnil Ashton Kutcher. Nevyšlo to úplne podľa predstáv, ale pohľad na tento pokus odhaľuje, v čom je aktuálna snímka Steve Jobs silná už vo svojom koncepte. Kutcherov Jobs sa zaoberal pomerne dlhým časovým obdobím, od roku 1974 do roku 1993, ale bol viac o firme Apple ako priamo o Jobsovi. Vynechal tak kľúčové obdobie od jeho vyhadzovu z firmy až po návrat na jej čelo – teda obdobie, keď Jobs v Apple nebol.

A práve v tomto vynechanom rámci sa nachádzajú udalosti, ktoré ho formovali a urobili z neho skutočne obdivovaného a nasledovaného človeka. Scenárista Aaron Sorkin sa zameral aj na toto obdobie. Samozrejme, zjednodušene povedané.

Dej je rozdelený do troch aktov a ide o roky 1984, 1988 a 1998. Všetko podstatné je zhrnuté do troch kataklizmatických bodov kľúčových prezentácií nových výrobkov Applu, či Jobsovej firmy Next, ktoré stelesňujú jeho predstavy o tom, ako by mal počítač pre masy vyzerať. Ide hlavne o dodnes kontroverznú politiku uzavretého systému spoločnosti Apple, pri ktorej na všetko potrebujete ďalšie ich špeciálne produkty.

Snímka Steve Jobs je samozrejme fikciou. Rozhodne je viac fikciou ako biografickým filmom. Aaron Sorkin realitu dekonštruoval a nanovo zložil inak ako prebiehala. Preto sa baviť o historickej vernosti nemá v zásade žiaden zmysel. Je snáď samozrejmé, že v skutočnosti nenastali v Jobsovom živote hneď tri momenty, keď za ním do zákulisia prezentácií prišli všetci dôležití ľudia jeho osobného i pracovného života, aby s ním predebatovali veľké otázky.

Sorkin zašiel v tomto smere možno ďalej ako sme zvyknutí. Je to však rozhodne zaujímavé a plní to úlohu. Priami účastníci a Jobsovi najbližší spolupracovníci sa zhodujú v názore, že síce mnohé veci neprebehli v skutočnosti tak ako vo filme, ale vykreslenie Jobsa, jednotlivých situácií, problémov a postojov daných aktérov je správne. Sorkin teda uprednostnil výsledok pred chronologickým mapovaním dôležitých okamihov Jobsovho života.

V dejovej línii filmu sa sám núka istý pohľad. Jobs sa postupne mení na lepšieho človeka a postupne sa mu aj viac darí, čo by bol samozrejme pekný odkaz. Lenže, už sám film skrýva aj iné vysvetlenie. Mení sa síce, ale nesúvisí to s mierou jeho úspechu. Jeho pohľad na to, ako by mali počítače a ekosystém okolo nich fungovať, sa nemení. Mení sa však doba, a tak to sú zákazníci v jednej chvíli ochotní akcpetovať. Možno bol vizionárom a možno len tvrdohlavcom, ktorý to skúšal toľkokrát, až sa zadarilo. Rozhodnutie je na vás.

Nestáva sa často, aby sme mohli film pripísať scenáristovi. Aaron Sorkin (Moneyball, Social network, The Newsroom, West Wing, atď.) je však dnes považovaný za nalepšieho scenáristu v Spojených štátoch a podľa mňa právoplatne. Jeho rukopis je silný a vo filme ho je cítiť viac ako režiséra Dannyho Boyla. Snímka je komorná a celý dôraz je na dialógoch, ktoré sú skvelé. Prispievajú k tomu viacerí vynikajúci herci.

Popri tradične silnom Michaelovi Fassbenderovi a Kate Winslet, ktorú sme v takejto forme nevideli od Večného svitu nepoškvrnenej mysle (2004), sa vo výbornom svetle ukázal najmä Jeff Daniels. Nemá síce veľký priestor, stvárnil bývalého šéfa Apple a Pepsi, ktorý sa s Jobsom zakrátko rozíde, ale dodal svojej postave nevídanú hĺbku a pokoru. Osobne je pre mňa jeho výkon najzapamätateľnejší.

Druhý pokus o biografiu Stevea Jobsa dopadol na výbornú určite aspoň z filmového pohľadu, ostatné si nedovolím posudzovať. Aaron Sorkin potvrdil svoj status top scenáristu a viacerým hercom pripravil naozaj silné party. K snímke sa určite oplatí v budúcnosti vrátiť už len pre spôsob, akým bola nakrútená. Danny Boyle sa na prvý pohľad vo filme tak trochu stráca, ale je v ňom určite aj niečo z neho. Asi najmä spôsob, akým dokáže vniesť vnútornú dynamiku aj do inak statických scén a rovnako jeho rozprávačský štýl, ktorý sa k scenáru dobre hodil.

---