Stratené mesto

Originálny názov: The Lost City

Žáner: Dráma
Minutáž: 143 minút
Krajina pôvodu: USA
Rok: 2005
Prístupnosť: MP 15

Réžia: Andy Garcia
Scenár: G. Cabrera Infante
Kamera: Emmanuel Kadosh
Hudba: Andy Garcia
Hrajú: Andy Garcia, Inés Sastre, Tomas Milian, Richard Bradford, Nestor Carbonell, Enrique Murciano, Dustin Hoffman, Bill Murray

Andy Garcia si po dlhých 16 rokov príprav splnil sen a natočil film o rodnej Kube. Týmto filmom debutoval ako režisér, a samozrejme, zahral si aj hlavnú úlohu. Aký je výsledok?

Ocitáme sa v Havane v roku 1958 a v ovzduší okrem dymu z cigár cítiť čoraz viac aj červenú revolúciu. Majiteľ nočného hudobného a tanečného klubu Fico je rodinne založený človek, ktorý sa stará hlavne o svoj podnik a do politiky sa radšej veľmi nemieša. Preto ho dosť znepokojuje, keď s revolučnými myšlienkami sympatizujú jeho dvaja bratia. Nedá sa povedať, že by bol nadšený z vlády diktátora Batistu, ale zmeny, ktoré súvisia s nastolením nového poriadku, ho zasiahnu pomerne ťaživo.

Stratené mesto je film predovšetkým osobný. Je síce natočený podľa knihy G. Cabrera Infanteho, ktorý napísal aj scenár, ale nesie čiastočne autobiografické črty zo života Garciu. Áno, je aj filmom politickým, ale nerobí si nárok na presné, dokumentaristické zaznamenanie udalostí. Tie slúžia len ako pozadie a zároveň ako zdroj motivácie pre jednotlivé postavy. Koniec-koncov, malý Andy v čase svojho odchodu z Kuby mal len 5 rokov. Je to taká nostalgická spomienka na ranné detstvo, do ktorého zasiahli politické udalosti. Aj preto sa väčšina deja odohráva v klube alebo v rodičovskom dome.

Dejová línia je pomerne jednoduchá a nemá ambíciu dominovať. Podstatná je atmosféra, hudba a herecké výkony. Ak zoberieme do úvahy, že príbeh je roztiahnutý na plochu takmer 140 minút, slabšie povahy v kinosále by to nemuseli zvládnuť. Našťastie, Garcia to ako režisér celkom zvládol a cítiť, že do tohto filmu skutočne vložil srdce. A keby mal ešte o štipku viac talentu (alebo možno len viac skúseností) a financií, mohol to byť skutočne výborný film.

Podľa poslednej vety iste tušíte, že film má aj nejaké tie neduhy. Medzi ne možno zaradiť dve postavy, zhodou okolností obe stvárnené veľkými hereckými hviezdami: spisovateľ–komik, ktorý nemá meno (Bill Murray) a americký mafián v podaní Dustina Hoffmana. Obe postavy akoby boli z iného filmu a z hľadiska deja nemajú vôbec žiadny zmysel. Zrejme boli nasilu pridané kvôli tomu, že sa podarilo angažovať nejaké tie hviezdy. Pritom scény, kde títo páni účinkujú, fungujú samy osebe výborne a zahrané sú skvele, len jednoducho nezapadajú do filmu ako celku.

Ďalším drobným šrámom je pomerne nízky rozpočet a občas sa to prejaví. Či už minimálnym komparzom (10 účastníkov útoku na prezidentský palác je vzhľadom na počet obyvateľov Kuby asi trochu málo) alebo evidentným šetrením nákladov pri náročnejších scénach.

Garciovi slúži ku cti, že sa na rozdiel od väčšiny Hollywoodu nedíva na Castra a Che Guevarru s obdivom. Asi nebude náhoda, že si hlavný hrdina vyberie cestu smerom doprava. Je však trochu zvláštne, že si podľa neho revolucionári zrejme nebrali príklad od súdruhov z iných krajín, lebo Ficovi a jeho rodine sa vyhýba väzenie, popravy alebo iná brutálna forma perzekúcií zo strany štátnej moci, aj keď niektorí jej členovia evidentne patria medzi nenávidených kapitalistov.

Okrem hlavnej úlohy a réžie sa Garcia postaral o hudbu. Tej si spolu s tancom užijete skutočne neúrekom. Väčšinou sú to typické kubánske rytmy a pôsobia rovnako ako celý film pohodovým dojmom. A k tomu všetkému všadeprítomný dym z cigár a cigariet (dokonca aj počas stretnutia milencov podfarbeného romantickými tónmi hudby). Rozhodne to nie je film vhodný pre protifajčiarsky naladených euroúradníkov.

Garcia si splnil sen, vzdal hold milovanej krajine a trochu si pritom zapolitizoval. Na otázku z úvodu sa dá odpovedať jednoducho: výsledkom je dobrý film a určite sa opatí vidieť. Ak už nenachádzate iný dôvod, prečo si ho treba pozrieť, tak tu je ešte jeden: nikde inde neuvidíte Fica, ktorý nemá rad Fidela a jeho revolúciu. (Je to niečo podobné, ako keď vo filme Dobří holubi sa vracejí sa hlavná postava volá Lexa, a pritom je to čestný človek).