Originálny názov: The Fourth Kind
Žáner: horor / mysteriózny / sci-fi / triler
Minutáž: 98 minút
Krajina: Veľká Británia / USA
Rok:2009
Prístupnosť: MP 15
Réžia: Olatunde Osunsanmi
Scenár: Olatunde Osunsanmi, Terry Robbins
Kamera: Lorenzo Senatore
Hudba: Atli Örvarsson
Hrajú: Milla Jovovich, Will Patton, Hakeem Kae-Kazim, Corey Johnson, Enzo Cilenti, Elias Koteas, Eric Loren, Mia McKenna-Bruce
Do kín nám už v dávnejšej minulosti prikvitol trend „nového hororu“. Autenticita polodokumentárnych záznamov a zakomponovanie neprofesionálnej kamery diváka nepriamo prehovárajú. Kasové trháky, využívajúce tieto ťahy a príťažlivý paranormálny námet, už dobre poznáme zo snímok ako Záhada Blair Witch, Paranormal Activity či Blízke stretnutia tretieho druhu. „Štvrtý druh“ (The Fourth Kind) je snímka režiséra Olatundeho Osunsanmiho, ktorý má na svedomí snímky ako Within alebo Smokin‘ Aces 2: Assassins‘ Ball.
Príbeh sa odohráva na Aliaške, v kontroverznom trojtisícovom mestečku Nome. Jeho záhadnosť spočíva v počte nezvestných osôb a návštevnosti americkej FBI. Na internete sa môžeme dočítať veľa nedokončených a otáznych informácií, nakoľko nám Milla Jovovich na začiatku snímky tajuplne oznámi, že je na nás, či budeme udalostiam veriť alebo nie.
Psychologička Dr. Abigail Taylor (spomínaná Jovovich) pokračuje vo výskume, ktorý započal jej zavraždený manžel. Jej snahou je skúmať a objasniť nespavosť a nočné mory, ktoré trápia miestnych ľudí. Zvláštne výpovede týchto obetí sa križujú v bode, kedy sa všetci v určitom časovom úseku počas noci stretávajú so sovou, ktorá na nich uprene hľadí. Psychologička sa usiluje prísť na kĺb celej veci aplikovaním hypnózy.
V symbolizme sa môžeme s prítomnosťou sovy veľakrát stretnúť. V európskej kultúre sú spájané s múdrosťou (podľa gréckej bohyne múdrosti Athény, často zobrazovanej so sovou). Naopak v ranej kresťanskej mytológii je sova symbolom diabla. Jej húkanie je chápané ako veštba smrti. Taktiež v Japonsku je sova považovaná za symbol smrti a zlé znamenie. Aj u indiánov kmeňa Hopi sú sovy tabuizované, pretože sú nečisté a zlovestné.
Nie je to však jediný motív, ktorý zauzľuje príbeh. V roku 1972 boli publikované štyri druhy blízkych stretnutí s mimozemskými bytosťami. Prvým druhom je zočenie takéhoto neidentifikovateľného objektu. Druhý druh predstavuje nález dôkazov o ich existencii. Kontakt je stretnutím tretieho druhu. Štvrtý druh je už únos človeka. V skutočnosti máme zaznamenané niekoľko stretnutí 4.druhu. Mediálne najznámejšie poznáme z Argentíny z roku 1975, zo Škótska z r. 1957, USA ´61 a iné.
Horor nelipne na špeciálnych efektoch. Je výnimočný vďaka svojej hre so psychikou diváka. Nečudo, že sa viackrát počas snímku cíti stratený. Priveľa motívov spôsobilo presýtenosť celkového diela.
Keďže je film polodokumentom, je popretkávaný „skutočnými“ a filmovými záznamami. Režisér sa taktiež postaral o to, aby sme v niekoľkých pasážach mohli sledovať záznamy súbežne. Obraz je rozdelený do okien, kde môžeme pozorovať „pravú“ Abigail alebo herecké schopnosti Jovovich. Autenticitu si chcel režisér takisto vynútiť tým, že skutočnú Dr. Abigail spovedá on sám na začiatku filmu. Taktiež nie veľmi dobrým ťahom je orámcovanie snímku dramatickým príhovorom Milly Jovovich s tmavomodrým rozmazaným filtrom na vypýtanie atmosféry. Milla však svoju rolu hlavnej hrdinky celkom obstojne zvládla. Aj vďaka jej hereckému výkonu urobila snímke takpovediac „dobré meno“. Na rozdiel od iných akčných filmov (napríklad známy Resident Evil, či Johanka z Arcu), jej pristala aj pasívna ženská úloha jemnej psychologičky v okuliaroch. Vo Fourth Kind sa stretneme aj s iným menej známym hercom Willom Pattonom, ktorý si zahral „neveriaceho Tomáša“ šerifa Augusta. Poznáme ho z Armageddonu (Michael Bay), Pasce alebo 60 sekúnd.
Soundtrack k Fourth Kind urobil islandský Atli Orwarsson. Ide o bitku ťahavých smutných melódií s burcujúcimi husľovými prechodmi. Striedavé ticho je na umocnenie atmosféry vsunuté na správne miesta. Divák si tak má priestor „vydýchnuť“. Hudba je jeden zo zvládnutých prvkov filmu.
Nie je veľmi dôležité či Osunsanmi vedel presvedčiť. Dokázal však, že ďalšia snímka v kinosálach zaujala práve vďaka svojmu obsahu, nie spracovaním. Stačí kliknúť na plné portálové diskusie, ktoré polemizujú o pravosti či nepravosti materiálov.
