Súmrak
História sa deje práve teraz

Pred tromi rokmi Saulov syn prekopal konvencie filmov o holokauste, čo je obvykle výrazne slzopudný variant historickej drámy. Niežeby ponúkal odstup. Naopak, ešte zosilnil fyziologický zážitok. Kamera visela na chrbte hlavného predstaviteľa a spolu s ním blúdila koridormi vyhladzovacieho tábora. Malá hĺbka ostrosti zároveň deformovala, zahmlievala okolité udalosti a postavy.

László Nemes s kameramanom Mátyásom Erdélym v Súmraku cibria metódu na premyslenie žánru historickej drámy ako takej. Kým Saulov syn spĺňa zasadenie deja na miesto, kde sa odohráva významná historická udalosť (holokaust), Budapešť v roku 1913 je hlavné mesto provincie, kam historický čas ešte len má vtrhnúť.

Na pohľad sa nedeje nič pozoruhodné. Iba mladá Irisz Leiter (Juli Jakab) prichádza do uhorského hlavného mesta s nádejou pracovať ako modistka v prestížnom obchode s klobúkmi, ktorý pred ničivým požiarom patril jej rodičom.

Nový majiteľ, Oszkár Brill (Vlad Ivanov) ju najskôr odmieta. V noci ju na izbe prepadne neznámy muž. Hľadá istého Kálmána Leitera, Iriszinho údajného brata, o ktorom doteraz netušila. Irisz sa dobýja späť do klobučníctva, vyzvedá informácie o svojej stratenej minulosti. Obchod sa zatiaľ pripravuje na oslavy tridsaťročnice a návštevu cisárskeho významu.

Divácka perspektíva nepresahuje Iriszinu, pretože sa od nej kamera nevzdiali prakticky ani na krok, snímajúc ju väčšinou spoza krku. Irisz prechádza veľa miestami a vrstvami budapeštianskej topografie, od aristokracie po luzu. Neodhaľuje spoľahlivé fakty, skôr sériu náznakov, hádaniek, chýrov, mystifikácií a konšpirácií.

Stretáva človeka, ktorý možno je a možno nie je jej brat. Brill možno vedie rešpektovaný obchod s klobúkmi a možno honosný bordel pre zvrhlých šľachticov. Budapešť je zároveň prispatá a zároveň plná horúčkovitej činnosti a nepokoja.

Presakujú do vedomia v zvukovej stope, ktorá prepracovane a ohlušujúco (obrazne povedané) vrství babylon jazykov mnohonárodnostnej monarchie, zvuky priemyslu, vlakov a automobilov v guláši s erdžanim koní a klopkaním kopýt na kamennej dlažbe.

Ako v mnohých iných filmoch o prelome 19. a 20. storočia, ulice, verejné priestory, sú jednostajne preplnené ľuďmi, vždy a všade sa niečo deje, akoby celé mesto bolo jedna veľká tržnica. Útržky rozhovorov a znepokojujúce sláčikové motívy dotvárajú rozostrenie obrazu.

Zvolená optika pripomína videoherné survival horory. Občas z hmly naokolo vystúpi postava, na chvíľu nadobudne konkrétne rysy, vypľuje na Irisz nejakú indíciu a opäť sa stráca v zmätku. Občas niekoho takto vyčlení, osloví sama Irisz. Ako v survival horore na Irisz útočia náhodní štatisti a fyzické či psychické súboje zvádza aj s významnejšími postavami v príbehu.

Irisz neodhaľuje veľa pravdy o svojej rodine a o sebe, no pri svojom pátraní odkrýva tienisté stránky monarchie, kde pod naleštenou fasádou bublajú sociálne a politické nepokoje, vybuchujúce vo finále a predznamenávajúce svetový konflikt, rozpútaný v lete 1914.

Krajné interpretácie môžu viesť aj smerom, že celý dej je vlastne ilúziou alebo snom hlavnej postavy. Upriamuje na to forma spracovania, represívna a paranoidná atmosféra a nemožnosť vyvodiť spoľahlivé závery z informácií, ktoré film predostiera. Némes ponúka toľko voľnosti, že ho viacerí budú obviňovať z vyprázdnenia, neschopnosti rozprávať zmysluplný príbeh.

Protiargumentovať sa dá v intencii, že Súmrak cielene rozpráva „neujasnený“ príbeh, pretože je skôr pokusom o rekonštrukciu kolektívneho a individuálneho vedomia, procesov prebiehajúcich v spoločnosti, hrdiacej sa vlastnou civilizačnou úrovňou a rafinovanosťou v ústrednom symbole prepychových klobúkov – nepraktických ozdôb hlavy, slúžiacich aj na identifikáciu človeka s príslušnou vrstvou.

Vnútorné rozpory a násilie (voči nešľachte, chudobe, ženám, menšinám, progresívnym hnutiam) táto spoločnosť sublimuje, ukrýva a potláča s vypätím posledných síl. Aby ich o rok pretavila do vojnového mlynčeka na mäso, neporovnateľného s akýmikoľvek dovtedajšími podobami skazy.

Ako svojím spôsobom duchovný predchodca sa Súmrak nevyhne porovnávaniu so Saulovým synom. Ak nedopadá v prospech Súmraku, porovnávajúci zrejme uprednostňuje, že naratív Némesovho debutu je predsa len koherentnejší.

Súmrak uprednostnia skôr tí, čo dokážu oceniť zdokonalenie formy a metódy, výtvarnú úchvatnosť v rekonštrukciách stredoeurópskych kulís a typov spred sto rokov, alebo si nepotrebujú brať z histórie ponaučenia, lebo je pre nich stále živá a rovnako znepokojujúca, akoby sa práve diala.

---