Originálny názov: Super Size Me
Žáner: Dokumentárny
Minutáž: 100 minútKrajina pôvodu: USA
Rok: 2004
Prístupnosť: MP
Réžia: Morgan Spurlock
Scenár: Morgan Spurlock
Kamera: Scott Ambrozy
Hudba: Steve Horowitz, Michael Parrish, Doug Ray
Hrajú: Morgan Spurlock, John Banzhaf, Dr. Daryl Isaacs, Bridget Bennett
;void(0);)
Dokumentárne filmy sa dostávajú čoraz viac do pozornosti mainstreamového diváka najmä výberom svojich tém a predovšetkým netradičným spracovaním. Vďaka týmto dvom vlastnostiam sa dostal do povedomia celého filmového sveta filmár menom Michael Moore, ktorý síce s faktami narába značne voľne a demagógia mu vôbec nie je cudzia, ale napriek tomu je sledovanie jeho dokumentov naozaj zábava. Jeho najznámejšieho diela sú Bowling for Columbine a Fahrenheit 9/11, ktoré sa dočkali aj medzinárodného uznania a druhý menovaný na veľké prekvapenie získal dokonca Zlatú Palmu z Cannes. Ale Moore nie je jediný dokumentarista z USA, ktorý dokáže zaujať davy a takisto aj formovať názory veľkej skupiny ľudí. Podobne sa to podarilo aj Morganovi Spurlockovi, ktorý oko svojej kamery zameral proti jednému zo symbolov USA – sieti fast-foodov McDonalds. Prečo?
V USA približne 100 miliónov obyvateľstva (čo je asi tretina populácie) trpí na nadváhu, alebo obezitu. Podľa mienky väčšiny odborníkov na zdravú výživu tento fakt vyplýva najmä z dvoch skutočností – nedostatok pohybu a stravovanie vo fast-foodoch. Každý deň jeden zo štyroch Američanov navštívi fast-food a až 43% z celkového fast-food biznisu zaberá McDonalds, ktorý sa k tejto otázke stavia úplne alibistický, že oni nepredávajú nezdravú stravu. A aj keď nejaký občan podal na túto korporáciu žalobu, dobre platený právny zástupcovia vždy dokázali z týchto obvinení veľmi šikovne vykľučkovať (na rozdiel od žalôb, ktoré boli podané proti tabakovým spoločnostiam).
A tak sa režisér Morgan Spurlock rozhodne spraviť experiment, keď sa 30 dní bude stravovať len v McDonalds. Stanovil si aj pravidlá. 1. Extra veľkú porciu si bude musieť dať vtedy, ak sa ho na to predavačka opýta. 2. Konzumovať môže jedine jedlo, ktoré sa predáva v McDonalds, a to vrátane nápojov. 3. Počas nasledujúcich 30 dní si musí dať všetko, čo sa nachádza na menu, a to aspoň raz. 4. Za deň musí mať tri jedlá – raňajky, obed a večeru v McDonalds. Pred experimentom sa nechá vyšetriť troma lekármi, ktorý skonštatujú, že má telo v perfektnom stave. Takisto sa poradí s odborníkmi na zdravú výživu aby zistil, čo budú tie množstvá kalórii v jeho tele robiť. Plus si zistí, koľko priemerný Američan denne prejde peši a podľa toho začne všade chodiť autom. A navyše jeho priateľka je prísna vegánka, ktorá ho od experimentu odhovára a predpovedá mu, aké následky bude mať jeho konanie…
;void(0);)
;void(0);)
Priebeh experimentu je vo filme striedaný s rozhovormi s množstvom ľudí. Veľkú časť rozhovorov je s rôznymi lekármi, alebo vedcami, ktorý vysvetľujú Morganovi a divákom ako pôsobí jedlo z McDonalds na náš organizmus a prečo je toľko ľudí celosvetovo tučných. Takisto sa dozvieme starú známu vec, že aký ma vplyv na zákazníka šikovná reklamná kampaň a že McDonalds sa veľmi účinne zameriava na deti, aby si na takéto jedlo navykli. Spurlock takisto začne cestovať po USA aby sa stretol aj s bežnými Američanmi a zistil, koľko toho vedia o pojmoch ako je zdravá výživa a kalórie. Práve tieto časti patria k tým najzábavnejším, keďže Morganove prejedanie sa nie je až také zábavné a ku koncu začne trochu aj nudiť (napriek tomu, že sa do tejto línie príbehu vnesie trochu dramatickosti). Navyše tieto rozhovory plnia perfektne fakultatívnu funkciu filmu a Spurlock sa na šťastie nesnaží problém silou mocou riešiť, len naňho vhodne poukazuje.
;void(0);)
;void(0);)
Super Size Me nie je dokumentárnym filmom, ktorý by oznamoval verejnosti niečo úplne nové. Práve naopak, o probléme obezity sa už hovorí zopár rokov, ale nič sa proti tejto civilizačnej chorobe extra nerobí (ako sa to robí v prípade cigariet) a aj v tomto filme je ukázané, že McDonalds je aj pekne naviazaný na vládu USA. Napriek tomu, že film neprináša nič nové, je Super Size Me skvelým „výchovným“ prostriedkom, ako dať divákovi aspoň základné znalosti problému. Po istej úprave by sa dal film použiť pokojne aj v školách pri vyučovaní zdravej výživy, keďže práve deti sú najľahšie pripútané k fast-foodom. Aspoň istá časť divákov po zhliadnutí tohto filmu dobre porozmýšľa, či si pôjde nabudúce dať hamburger do McDonalds, alebo si dá radšej niečo zdravšie. A to bude isto úspechom filmu.
