Svätý pavúk
Dánska detektívka v arabskej púšti

V rámci festivalovej prehliadky sa väčšinou do klubových kín aj v našich končinách dostal atmosfericky temný film teheránskeho tvorcu žijúceho v exile, Aliho Abbasiho. Ten sa nebojí provokovať a po autorských filmoch sa divákom predviedol aj ako režisér posledných dvoch častí tohtoročného hitu streamingovej platformy HBO Max – The Last of Us. Avšak pred zombíkmi Abbasi servíruje drsnú žánrovku s prekvapivo silným politickým presahom.

Svätý pavúk je kriminálny príbeh inšpirovaný skutočnými udalosťami zasadený do súčasného Iránu. V druhom najväčšom meste krajiny, Mašhade, vyčíňa sériový vrah, ktorý si na paškál berie miestne prostitútky. Tie miznú z ulíc svätého mesta a chladnokrvný zabijak je natoľko presvedčený o svojom poslaní, že sa veľmi nesnaží svoje činy tajiť. Dokonca po každej vražde kontaktuje miestne noviny s informáciami, kde možno nájsť ďalšie telo. Na miesto činu sa vydáva novinárka z Teheránu Areezo Rahimiová (Zar Amir Ebrahimi). Emancipovaná žena sa celkom ťažko prediera cez zažité štruktúry miestnych policajných i politických zložiek s cieľom odhaliť identitu vraha a zastaviť krviprelievanie v uliciach. Pomocnú ruku jej podáva len miestny novinár Sharifi (Arash Ashtiani). Vrah je čoraz nenásytnejší, násilie sa stupňuje a verejnosť mlčí. Zdá sa, že je to nerovný súboj: Areezo proti zvyšku Iránu.

Režisér Abbasi, žijúci v exile v Dánsku veľmi presvedčivo od úvodných sekúnd buduje napätie. Vizuálnym štýlom i filmovým rozprávaním film veľmi ľahko kategorizovať ku škandinávskym detektívkam, ktoré sa v knižnej, filmovej i televíznej podobe tešia čoraz väčšej popularite. Film pôsobí chladne seversky a to aj napriek vierohodnému zobrazeniu exotického Iránu, kde Abbasi vyrastal. Jeho pôvodný plán točiť v rodnej krajine úrady zamietli (a vzhľadom na to, aké posolstvo film šíri, niet sa čo čudovať). Snímka tak vznikla v rámci koprodukcie európskych krajín v susednom Jordánsku a pri komentovaní miestnych pomerov neostáva kameň na kameni.

Film má výborný spád a vhodne zvolené tempo. Postavy vykresľuje možno trochu genericky, ale s veľkou dávkou autenticity. Ústredná ženská postava Areezo je presný archetyp drsnej, no chápavej a inteligentnej detektívky (rozumej investigatívnej novinárky), ktorá sa neustále musí predierať cez všadeprítomnú mizogýniu a odpor voči jej modernite. Na protistrane stojí málovravný, temný vrah, ktorého identita je odhalená prakticky okamžite. Film totiž nie je klasická detektívka s prekvapivým odhalením na záver, ale skôr podarený kriminálny triler s veľkým politickým presahom. Stavia proti sebe dve veľmi odlišné a zároveň v istých charakteristikách skutočne podobné postavy. Vrah Saeed (Mehdi Bajestani) je totiž rovnako zapálený pre vec a presvedčený o správnosti svojho konania. Za pravdu mu pri jeho fanatickom vyčíňaní dáva aj jeho okolie.

Svätý pavúk môže vyzerať ako ľahko nadpriemerná žánrová akcia. Film však komunikuje mnoho ďalších aspektov, ktoré treba čítať niekedy aj medzi riadkami. Súčasný Irán, zmietaný v problémoch dvoch protichodných strán, dostáva na takmer dvoch hodinách skutočne zabrať. Abbasi si totiž v scenári i vizuálnom rozprávaní neberie servítku pred ústa, nemoralizuje, ale veľmi surovo na tanieri predkladá obrovskú kopu sociálnej nespravodlivosti. Vo filme tak vidno bez pátosu silne patriarchálnu spoločnosť a jej elementárne zlyhania, priam až animálny prístup k ľuďom na okraji spoločnosti, korupciu, sexuálne obťažovanie i glorifikáciu zažitých a krutých tradícií. Snímka tak dostáva okrem kriminálneho rámca veľmi silný politický podtext a je filmom, o ktorom treba hovoriť. Obsahovo totiž dokáže bežnému divákovi z našich končín doslova vyraziť dych svojou naturálnosťou.

Po vizuálnej stránke ide o remeselne zručné dielo a hlavne nočné mesto hrá prím pre budovanie atmosféry. Neskôr sa film presúva už do úplne politickej roviny. V rámci vybudovaného napätia film udrží diváka, avšak vizuálne mu ku koncu trochu dochádza dych a to aj napriek silnému záveru.

Vo Svätom pavúkovi mi ale najviac prekážalo až vyslovené prehrávanie hlavne epizódnych postáv, ktoré mali zrejme ešte viac podčiarknuť absurditu politického zriadenia, filmu však trochu ubližujú na autenticite. Vo všeobecnosti sa jednoznačne viac pozornosti upieralo na spracovanie látky, ako jej vizuálne podanie.

Svätý pavúk je nepekným filmom. Ťažko sa naň pozerá. Je brutálny, surový, skľučujúci. Nič z toho však vo filme nepôsobí silene, prvoplánovo. Abbasi sa rozhodol vo veľmi pohnutej dobe natočiť film, ktorý je drsnou kritikou iránskej spoločnosti. Otvára témy, o ktorých sa mlčí, alebo sa za ne bičuje. Niekedy pri tom tlačí na pílu alebo príliš simplifikuje, ale pri tak komplexných, znepokojivých a zrejme neriešiteľných problémoch sa inak ani nedá. Navyše je celá táto drsná výpoveď zabalená do zaujímavého šatu severských naratívnych či vizuálnych vplyvov. To z pavúka robí naozaj kvalitný filmový zážitok.