Svet zajtrajška

Film Svet zajtrajška vzbudzoval isté očakávania. Vo výsledku je to ale dosť kontroverzné dielko. Režisér Kerry Conran o tomto filme sníval už odmladi, dokonca sám vytvoril nejaké tie ukážky. A toto je asi aj dôvod hlavných nedostatkov filmu. Kerry bol tak sfanatizovaný, že nevidel nedostatky, ktorým sa dalo vyhnúť a v štábe sa asi nenašiel nikto, kto by mal srdce povedať mu to. Ako prvotina to však rozhodne nie je zlé. Tak či onak, Svet zajtrajška posunul hranice CGI technológie zase o kúsok ďalej a keď nič iné, tak ukázal Lucasovi (a ostatným) ako to má vyzerať.

Príbeh sa odohráva v alternatívnej minulosti 30. rokov minulého storočia. V čom spočíva tá alternatíva? Svet 30. rokov, ako ho poznáme, obohatený o množstvo futuristických prvkov a vynálezov. Celé sa to točí okolo všakovakých obrích robotov, ktorí napádajú rôzne kúty sveta a kradnú priemyselné zariadenia a technológie. Vládam sveta sa to podarí pred verejnosťou tajiť až do chvíle, keď robotia armáda napadne New York (a pár ďalších veľkých miest). Newyorské ozbrojené zložky sú však zúfalo neúčinné, a tak je do boja povolaný Joe „Sky Captain“ Sulliven, ktorý nakoniec pomocou zbraní ala Batman jedného robota zničí, čo ostatní roboti zoberú ako správny okamih na odchod. Útoky však čoskoro pokračujú a je zničená aj vojenská základňa nášho hrdinu. Do diania sa zapletie aj novinárka Polly Perkins (Joeova bývalá) pátrajúca po zmiznutých nemeckých vedcoch, ktorí (ako sa ukáže) pracovali na tajnom projekte (zahrňujúcom aj obrích robotov) pod vedením Dr. Totenkopfa. A tak sa dvaja zaľúbenci vydávajú zachrániť svet.

Príbeh nie je vôbec originálny, ale na druhej strane nikto netvrdí, že by mal byť:). Scenárista a režisér v jednej osobe, Kerry Conran, čerpal pri jeho tvorbe z množstva starých filmov a komiksov. Čo ako základ rozhodne nie je zlé, stačí sa pozrieť na Tarantinovu tvorbu. Conranovi však chýba osobitý štýl a nejaká tá invencia. Svet zajtrajška zaujal istú skupinu filmových fajnšmekrov, odborníkov a milovníkov klasík, ale pre masové publikum to nie je, to sa nakoniec odrazilo aj na tržbách.

Celá ta „vykrádačka“ funguje v prvej polovičke filmu odohrávajúcej sa v New Yorku. Hrdinovia pomaličky odhaľujú, o čo vlastne ide. V druhej časti mimo Veľkého jablka je to už horšie. Je to len putovanie za Totenkopfom cez rôzne pestrofarebné lokácie (vôbec nezapadajúce do farebnosti zvyšku filmu) plné rôznofarebných stvorení (dinosaury napríklad). Vyzerá to veľmi samoúčelne a jediné logické zdôvodnenie je iba v snahe ukázať, čo vieme urobiť:), aby ostatní závideli. Po vizuálnej stránke je to nádherné, ale nie vždy je čas pozrieť sa na to poriadne.

Od kvalitného hereckého obsadenia sa dá očakávať aj patričný výkon. Hlavné hviezdy filmu však až tak nežiarili. Základnou príčinou podľa mňa bola dĺžka filmu, teda nedostačujúca dĺžka filmu. Napríklad taká Angelina Jolie je tu naozaj len symbolicky. Ani Jude Law (Joe „Sky Captian“ Sulliven) a Gwyneth Paltrow (Polly Perkins) vyskytujúci sa na plátne po celý film nemali dostatok priestoru na dokonalé stvárnenie svojich postáv, i keď snaha podať čo najlepší výkon je očividná. Gwyneth Paltrow predviedla minimálne sympatický výkon, určite najlepší, čo sa tohto filmu týka, a rozhodne sa do prostredia 30. rokov hodí. Mňa príjemne prekvapil Giovanni Ribisi, ktorého ste mohli v minulosti vidieť napríklad vo filme 60 sekúnd a v množstve ďalších filmov a seriálov (na mená ktorých si momentálne nespomínam:). Tentoraz stvárnil postavu vynálezcu Dexa Dearborna. Táto úloha mu jednoducho sadla, je úplne prirodzený, bez zbytočných afektov.

Vizuálne spracovanie je proste úžasné, vďaka nemu (a len vďaka nemu) sa na tento film tak rýchlo nezabudne. Všetko, čo uvidíte okrem hercov, bolo vytvorené na počítači. Nie je to nič nové, CGI technológia sa používa už roky, ale nikto zatiaľ takto nevytvoril celý celovečerný hraný film. Lucas sa k tomu značne priblížil v posledných dieloch série Star Wars, ale povedzme si úprimne, bolo to dosť trápne, hlavne po zhliadnutí Sveta zajtrajška. Zaujímavejšia je ale metóda výroby. Samozrejme, herci nahrali svoje party pred zeleným pozadím. Potom boli vložení už do hotového filmu. Ten bol následne celý zbavený farieb a znova nafarbený do odtieňov sivej a hnedej, čo mu dodalo výbornú atmosféru. Grafici a animátori odviedli skvelú prácu. Až na pár výnimiek ani nezbadáte, že herci sa v tom prostredí naozaj nepohybujú.

Napriek všetkým nedostatkom sa na tento film dá pozerať. A čo viac, je to príjemné sledovanie. Nie je to film pre každého, ale ak máte takéto žánre radi, treba si pozrieť.

---