Tár © 2022 CinemArt SK
O sošku Oscara zabojuje aj najnovší film Todda Fielda, ktorý sa na režisérsku stoličku vrátil po dlhých 16 rokoch. Hudobne a psychologicky ladená snímka Tár očarila filmových kritikov na celom svete a práve odborníci o nej hovoria v superlatívoch. Či však presvedčí aj laickú verejnosť je otázne.
Film sleduje život fiktívnej dirigentky Lydie Tár (Cate Blanchett), ktorá v profesionálnom svete klasickej hudby dosiahla absolútny vrchol. Nemalá porcia filmu hneď z úvodu vymenováva je fantastické úspechy – Oscar, Grammy, Tony a omnoho viac. Navyše šéfuje berlínskemu orchestru, ktorý je jeden z najvychýrenejších na svete a učí na azda najprestížejšej hudobnej škole sveta – Julliarde.
V pracovnom živote tak urobila kariéru ako máloktorý veľmajster v histórii. Na poli osobného života to už také ružové nie je. Tieto dve vrstvy sa, samozrejme, začnú prelínať a film sľubuje po pomalom rozbehu slušnú psychologickú drámu. Divák nesleduje vzostup a pád, s hrdinkou sa zoznamuje keď má všetko, čo si môže želať. No film dodržiava do bodky pravidlo – kto je hore, musí ísť raz dole. A tak nám režisér pre Lydiu Tár pripravuje poriadnu špirálu udalostí, ktorá môže hrdinku dostať na úplné dno.
Snímka z prostredia klasickej hudby a celkovo sveta oblekov na mieru, fine diningu a archívneho vína pôsobí veľkolepo. Obyčajný človek tak má na chvíľu možnosť nazrieť do trocha snobského a sebestredného sveta veľkého umenia.
Citlivá a subtilná kamera necháva vyznieť veľkolepým priestorom koncertných sál a nádherných interiérov kde sa výborne pracuje s rôznymi detailmi. Okrem toho sa autori nebáli ani toho aktuálneho, veď film otvárajú scénou z displeja smartfónu. Tento kontrast moderných technológií spojený práve s klasickou hudbou vizuálne výborne funguje.
Ak do toho zakomponujeme skvelú hudbu od vyhlásenej hviezdy posledných rokov menom Hildur Guðnadóttir (Joker, či Černobyľ), Tár vie byť silným kinofilmovým zážitkom. Práve hudba je aj ústredným motívom príbehu a hybateľom mnohých konverzácií, preto skladateľka nestála pred ľahkou úlohou, ktorú výborne naplnila a z hudby sa naozaj stáva jedna z devíz filmu. No aj tak z neho často kričí pocit, že aj keď sú jednotlivé komponenty priam nadpriemerné, ako celok to spolu proste neladí.
Film stavil na artovejšie podanie, niektoré elementy pôsobili trochu rušivo. Naozaj dlhé titulky hneď na úvod priam kričia, že na vás čaká nezávislý film s hollywoodskym rozpočtom. No a pomalé, rozvláčne tempo úvod dosť naťahuje a chvíľu trvá, kým si naň divák zvykne.
Bezmála dva a pol hodinová stopáž nedáva často zmysel, keďže v istých pasážach filmu divák sleduje repetitívne opakované zábery bez hlbšieho presahu. Najviac však vadil samotný úvod, ktorý „musí“ predstaviť hlavnú postavu do posledného detailu. Tu však vyzdvihnem aspoň výkon Cate Blanchett, ktorá iste nemala ľahkú úlohu (no a ešte po takomto antré), no drsnú, egoistickú a geniálnu dirigentku zahrala bravúrne. Zvyšok hereckého obsadenia hrá druhé husle, ale v tomto prípade je to úplne logické a v poriadku.
Tár však zlyháva hlavne v komunikácii s divákom, keď často po hluchších pasážach filmu prichádza zlom v deji, ktorý je tak rýchly, chaotický či nenápadný, že ho nepozornejší divák môže prehliadnuť. Pomerne kvalitne a originálne spracovaný pád hviezdy, je však potrebné mu vytknúť výrazný zmätok pri rozprávaní svojho príbehu. Riešenie sexuálneho násilia, enormného tlaku verejnosti, špecifický svet umenia i zložitého oddelenia pracovného a osobného života – to naozaj vyšlo. Ak do tohto zložitého koktejlu ale primiešame aj stieranie medzi realitou a fikciou a až prílišné zasvätené hudobné termíny bez kontextu, začína byť z toho poriadny guláš. Tár často chce pôsobiť až príliš dvojznačne a aj keď to v niektorých líniách naratívu funguje, niekde to pôsobí nadbytočne len s cieľom zaujať a zmiasť diváka zároveň.
Aj napriek tomu však Tár pomerne dobre udrží pozornosť divákov, no určite by mu pomohol dlhší pobyt v strižni. Je filmom, ktorý potvrdzuje trend posledných rokov s miernym kalkulom na tie najprestížnejšie ceny. Zážitok fajn, no podobne ako hlavnej hrdinke, Táru chýba trocha čistej emócie. Noty mal proste snímok rozdané veľmi dobre, avšak pri tak veľkom orchestri a s trocha pseudo-intelektuálne pôsobiacim maestrom na režisérskej stoličke to nevyšlo úplne podľa predstáv.
