Originálny názov: Dark Shadows
Žáner: fantazíjna komédia
Minutáž: 113 minút
Krajina: USA
Rok: 2012
Prístupnosť: MP 12
Réžia: Tim Burton
Scenár: Seth Grahame-Smith, John August, Dan Curtis
Kamera: Bruno Delbonnel
Hudba: Danny Elfman
Hrajú: Johnny Depp, Michelle Pfeiffer, Helena Bonham Carter, Eva Green, Jackie Earle Haley, Jonny Lee Miller, Bella Heathcote, Chloë Grace Moretz, Gulliver McGrath a ďalší
V roku 1966 sa podivná rodina Collinsovcov prvýkrát objavila v ponuro ladenej telenovele na obrazovkách Americkej stanice ABC – vtedy ešte bez štipky nadprirodzenosti. Hororovo-fantazíjny charatkter seriálu sa naplno rozvinul až po roku vysielania, keď sa v deji objavil prapodivný Barnabas Collins. Táto tridsaťminútovka sa vysielala takmer nepretržite šesť rokov, pri čom vyprodukovala neuveriteľných 1225 častí. Pod jej chvatné ukončenie sa v roku 1971 aj napriek vysokej popularite programu podpísala zhoršujúca sa ekonomická situácia. Presne o dvadsať rokov neskôr sa tvorca Temných tieňov, Dan Curtis, pokúsil seriál oživiť – tentoraz už na týždennej báze – ale program bol po jednej sérii opäť predčasne ukončený, nakoľko prebiehajúca Vojna v zálive neustále komplikovala vysielanie a program postupne prišiel o svojich divákov.
Filmové spracovanie gotických Temných tieňov, ktoré si nemohol na starosť vziať nikto iný než Tim Burton, sa scenáristicky odpichlo práve od dvanásťdielnej mini série z deväťdesiatych rokov. Snímka sa začína zhustenou históriou Barnabasa Collinsa, ktorý sa ako malý chlapec s rodinou presťahuje z Anglicka do Nového sveta, kam sa Collinsovci rozhodli rozšíriť svoje rybacie impérium. Zakladajú fabriky na spracovanie rýb a postupne budujú svoje mesto Collinsport. Rodine sa darí, až kým ich mladý syn, Barnabas, neohrdne dcérou ich slúžky, Angelique, ktorá je zhodou okolností bosorkou. Tá čarami prinúti jeho snúbenicu, aby skočila z útesu. Zúfalý Barnabas sa okamžite vrhá do rozbúreného mora, avšak smrť nenachádza. Angelique ho premenila na upíra, aby na večné veky žil v smútku za stratenou láskou. Celé mesto pobúri proti Barnabasovi, ktorého uväznia do kovovej truhly a zasypú niekoľkými metrákmi hliny. Svoje väzenie opúšťa až po takmer dvoch storočiach, avšak namiesto skvelého a veľkolepého rodu Collinsovcov nachádza polorozpradnutú rodinu a chátrajúci podnik, ktorým sa rozhodne prinavrátiť dávnu slávu. To, samozrejme, nebude také jednoduché, keďže jeho konkurenciou na trhu je práve Angelique.
Vari najväčším plusom filmu je vynikajúce herecké obsadenie. Na plátne vás zaujme Michelle Pfeiffer ako matriarcha na čele tejto podivnej rodinky a mladá Chloë Grace Moretz (poznáte ju z filmu Kick-Ass, 2010) v úlohe nevrlej tínedžerky. Záporáčkou filmu je Britka Eva Green, ktorá si svoju zvrhlú postavu Angelique zjavne užíva. Vynikajúca Helena Bohdam Carterová, režisérova partnerka v osobnom živote a jedna z jeho hereckých stálic, zosobnila psychologičku, ktorá neistotu zo svojho vytrácajúceho sa pôvabu dezinfikuje alkoholom.
Burtonovka sa už dlho nezaobíde bez Johnnyho Deppa, ktorý sa po Alici v krajine zázrakov (2010) vracia do popredia ako ústredná postava. Depp však nevie potlačiť svoju rozpačitú grotesknosť, ktorá sa zrkadlí v každom jeho slove, pohybe či geste. Oberá ho o džentlmenský pôvab, a tak všetky náznaky drámy pri jeho vstupe na scénu vyprchajú. Je to ako sledovať triezveho Jacka Sparrowa s nevkusne hrubým nánosom make-upu. Rodinná dráma, napätie alebo nebodaj hororové prvky – teda celá ťaživá atmosféra – sa znenazdajky vytrácajú a zanechávajú iba nesympatický žánrový neporiadok. Za to čiastočne môže aj typická Burtonovská estetika – počnúc kostýmami a končiac celým temno-sivým farebným ladením. To, čo jeho animákom prepožičiava svojskú a jedinečnú auru a poetickosť, tu, naopak, filmu škodí, lebo ho zbavuje realistickosti. Všetko by mohla zachrániť hravá a koketná hudba, ktorú sa rozumne rozhodli použiť v traileroch a ktorá by Vám dala pocit, že film seba samého neberie príliš vážne. Nanešťastie, Burtonov dlhoročný spolupracovník Danny Elfman sa vydal úplne inou cestou a snímku dovybavil tajuplným orchestrálnym soundstrackom, ktorý ubíja čierny humor.
Veľkým problémom filmu je nevyvážené spojenie striktne čierno-bielej archetypálnej naivity filmov sedemdesiatych rokov s postmodernou. A tak v antihrdinke Angelique nachádzame ľudskosť a srdečnosť, aj keď sa nás scenár replikami snaží presvedčiť, že je duševne prázdna. Na druhej strane, žena Barnabasovho srdca, Victoria Winters (zahrala si ju Bella Heathcote) je stelesneným milej a nevinnej dievčiny, avšak vo filme takmer nedostala priestor, a tak sa divák ťažko stotožní s deklarovanou osudovou náklonnosťou medzi ňou a Barnabasom. Divák pri toľkých škriepkach, naťahovaní (a iných činnostiach) medzi Barnabasom a Angelique začne sympatizovať s ňou a nie so zasnenou a pomerne nudnou Viktóriou, ktorej jedinou viditeľnou kvalitou sú pekné hlboké očká.
Fantazíjna komédia Temné tiene pôsobí ako veľmi krotký prequel – navodzuje atmosféru, ozrejmuje históriu, vzťahy a logiku Collinsovského sveta, ale na pochabú a šialene zábavnú jazdu na vlne čierneho humoru, žiaľ, stále čakáme. Na drámu je scenár filmu nadmieru nekonzistentný a Deppov herecký výkon príliš povedomý. Čo sa komiky týka, buď sa jej mali nadobro vzdať a poddať sa melancholickej stiesnenosti, alebo jej nechať voľný priebeh a ponúknuť divákom čistokrvnú hororovú komédiu. Temné tiene však chceli ulahodiť, zdá sa, všetkým naraz.