Teória všetkého

Stephen Hawking je jediná „rocková hviezda“ medzi vedcami. Pozná ho zrejme každý aspoň v západnom svete. Urobil naozaj veľa pre vedu, pre jej popularizáciu a aj pre akceptáciu ľudí s postihnutím v spoločnosti. Tento film však nie je o ňom. Nedozvieme sa takmer nič o jeho práci a aj veľmi málo o ňom ako o človeku. Britská biografická snímka Teória všetkého je hlavne o jeho vzťahu s prvou manželkou.

Ide totiž o adaptáciu memoárov Jane Wilde Hawking, ktoré vyšli pod názvom Travelling to Infinity: My life with Stephen v roku 2008. Príbeh sa teda začína na univerzitnej párty, kde sa mladý pár zoznámi. Divák si už vtedy môže všimnúť pre Hawkinga typické nakláňanie hlavy, či problémy s rukami. On a jeho okolie však o závažnej chorobe ešte netušia. Stephen rozbieha svoju prácu na doktoráte a popri tom venuje čas mladej Jane. Všetko ide dobre až do momentu, keď spadne a skončí v nemocnici. Diagnóza je neúprosná – postupné ochrnutie a dva roky života.

To, čo vidíme ďalej, nie je romantickou drámou, skôr vzťahovou. Dlho je film veľmi milý (inak to pomenovať neviem), ale spolu so zhoršujúcim sa zdravotným stavom Stephena, prituhuje. A čím je horšie, tým sa viac do popredia dostáva Jane, ktorá sa napriek zlým vyhliadkam rozhodne so Stephenom zostať. Vezmú sa a majú spolu tri deti. Choroba našťastie postupuje omnoho pomalšie ako predpokladali lekári.

Snímka sa odohráva na dlhom časovom rozpätí. Začína sa niekde v prvej polovici 60. rokov a končí niekde po roku 1995. Inak režisér dokumentárnych filmov James March a scenárista Anthony McCarter to vyriešili tak, že zo života ústredného páru povyberali tie najzásadnejšie momenty ich spoločného vzťahu. Zostavili to však do pomerne funkčného celku. Len plynutie času tam nie je až tak citeľné – len deti rastú a mení sa móda.

Čo trochu prekvapuje, scenár sa nedrží histórie úplne verne. Teda, aby som bol presný aspoň ja, alternácie vo filme nemajú zjavný dôvod. Napríklad, jedna z dôležitých scén sa odohrá v opere. Všetko aj v skutočnosti prebehlo tak, ako je to opísané vo filme, až na to, že išlo o CERN. Veľmi skratkovito je opísaný aj rozpad manželstva, pričom vynechané skutočnosti mali priamy súvis aj s jeho kariérou a úspechmi, ktoré sa dostavili. Zároveň si myslím, že by to film nepredražilo ani nepredĺžilo.

To, čo všetko drží pokope a dodáva filmu šťavu sú herecké výkony ústredného páru. Eddie Redmayne stvárnil Hawkinga maximálne uveriteľne, aj keď išlo najmä o fyzické prejavy jeho osobnosti. Niekto si možno povie, že to nie je nič zložité, ale dať postave dušu a neskĺznuť ani raz do jej parodovania, nie je pre každého. Hawking v jeho podaní je skutočne autentický. Ťažko to povedať o Felicity Jones, keďže o Jane toho viem presne nič, ale aj jej výkon ťahá dejovú linku po celý film a rovnako pôsobí veľmi hodnoverne. V jej postave je cítiť motivácie, ktoré nie sú ani raz vyslovené.

Teória všetkého je po mnohých stránkach kvalitný film, ktorý mnohých divákov sklame. Netreba čakať film o vedcovi a vede, i keď istý letmý pohľad a základy jeho práce predsa len ponúkne. Z kina si môžete odniesť pomerne silný zážitok, ale akonáhle vás film pomkne zistiť si o jeho hrdinoch viac, budete mierne sklamaní. Pohľad na Stepehna a Jane Hawkingovcov je to neúplný a zámery tvorcov ostávajú tak trochu nejasné.

---