Originálny názov: Silver Linings Playbook
Žáner: komédia, dráma, romantický
Minutáž: 122 minút
Krajina: USA
Rok: 2012
Prístupnosť: MP 15
Réžia: David O. Russell
Scenár: David O. Russell, Matthew Quick
Kamera: Masanobu Takayanagi
Hudba: Danny Elfman
Hrajú: Bradley Cooper, Jennifer Lawrence, Robert De Niro , Jacki Weaver, Chris Tucker, Anupam Kher, John Ortiz, Shea Whigham, Julia Stiles, Paul Herman a ďalší
Režisér a scenárista David O. Russell je už dlhšie známy svojím neortodoxným prístupom k žánrovým konvenciám súčasnej filmovej produkcie. Výraznejšie sa presadil akčnou komédiou Traja králi (Three Kings) z roku 1999, v ktorej George Clooney, Mark Wahlberg a Ice Cube hľadali v Iraku kuvajtské zlato. O pár rokov neskôr napísal a nakrútil bláznivú komédiu I Heart Huckabees (2004), opäť s hojnou účasťou známych hereckých osobností. Svoje režisérske kvality definitívne potvrdil filmom Fighter (2010), ktorý viac než športovou drámou bol sondou do života nefunkčnej rodiny a pekla drogovej závislosti. Do prvej hollywoodskej ligy ho však katapultoval až najnovší projekt, romantická dramédia Terapia láskou. O scenár sa rovnako ako v prípade Troch kráľov a Mám rád Huckabees postaral samotný Russell, a to na základe knižnej predlohy Matthewa Quicka.
Terapia láskou od uvedenia do kín v novembri 2012 zarobila už viac než 132 miliónov dolárov, pričom skromný 21-miliónový výrobný rozpočet hravo pokryli už zisky z USA, ktoré presiahli 92 miliónov a neustále narastajú. Nezanedbateľný je tiež fakt, že v mnohých krajinách vrátane Slovenska film začali premietať len pred niekoľkými dňami, prípadne na premiéru ešte len čaká. Povestnou čerešničkou na torte Russellovho úspechu je uznanie kritikov a odborníkov v podobe štyroch nominácií na Zlatý glóbus (sošku si nakoniec odniesla len Jennifer Lawrence v hlavnej ženskej úlohe) a ôsmich oscarových nominácií vrátane réžie, adaptovaného scenára a hlavných i vedľajších hereckých kategórií. S podobným úspechom – prihliadajúc na aktuálnu kvalitatívnu úroveň „bežných“ romantických komédií – by určite nerátal ani ten najväčší optimista. Na druhej strane treba povedať, že Terapia láskou v žiadnom prípade nie je obligátnym výplachom duše založeným na osudových stretnutiach, dialógoch kolísavej kvality a rôznorodej zmesi vulgarizmov, trapasov a (prevažne) fekálneho humoru. Naopak, ide o film, ktorý bez obalu a akejkoľvek pozlátky nahliada do životov dvoch psychicky labilných ľudí, ktorých „stvorila“ dnešná hektická doba.
Pat Solatano junior (Bradley Cooper) kedysi pracoval ako učiteľ a s manželkou Nikki (Brea Bee) žil v trochu nepokojnom, zďaleka nie ideálnom manželstve. Postupom času sa čoraz výraznejšie prejavovala jeho výbušná povaha, no prudkým zmenám nálad a návalom hnevu nepripisoval žiadny hlbší význam. Situácia sa však zmenila, keď jedného krásneho dňa prišiel nečakane domov a v sprche objavil okrem svojej manželky aj osobu navyše – jej milenca. Patov hnev vyústil v úplnú stratu kontroly a pochopiteľne, neobišlo sa to bez násilia. Logickým následkom bolo (okrem rozvodu a súdneho zákazu priblíženia sa k Nikki) obvinenie z ublíženia na zdraví. Psychiatrické vyšetrenia navyše preukázali závažnú psychiatrickú diagnózu – bipolárnu afektívnu poruchu osobnosti. Trest si tak odpykal na mieste, kde by rozhodne nechcel skončiť nikto z nás. V sterilnom prostredí psychiatrickej liečebne.
Iniciatíva matky Dolores (Jacki Weaver) napokon pomohla Patovi vrátiť sa domov – do rodičovského domu, kde vládne mierne čudácky a momentálne nezamestnaný Pat senior (Robert de Niro). Záujmy Solatana staršieho sa obmedzujú na sledovanie futbalu, tipovanie výsledkov a neurčité sny o vlastnej reštaurácii. Pat teda opúšťa liečebňu s vedomím, že o svojom bývalom učiteľskom mieste nemôže ani len snívať, bývať bude u rodičov, vyhliadky na stretnutie s exmanželkou sú viac než mizivé a s výnimkou obávanej psychickej poruchy nevlastní prakticky nič. Má však plán – bude zdravo žiť, pozitívne myslieť, veľa športovať a čítať. A určite to zvládne, dá sa opäť dokopy s Nikki. Jeho predsavzatia sa však skomplikujú (a paradoxne zároveň upevnia) vďaka stretnutiu a nadviazaniu zvláštneho priateľstva s mladou vdovou Tiffany (Jennifer Lawrence), ktorá smútok za manželom zaháňa promiskuitou, liekmi na upokojenie a tancom. A kdesi vo všetkom tom hluku hádok, v spleti nepatričných otázok, slovných prestreliek a bojov s tým najmocnejším nepriateľom, vlastnou narušenou psychikou, obaja objavujú jedinú správnu formu terapie.
Už po pár minútach sledovania Terapie láskou je jasné, že ani náhodou nejde o „klasickú“ podobu romantickej komédie. Príbeh síce vychádza zo zápletky založenej na stretnutí krásnej a nezávislej mladej dámy a šarmantného fešáka so srdcom zo zlata, tu sa však podobnosť s inými žánrovými počinmi viac-menej končí. Tiffany má na začiatku ďaleko od sympatickej hrdinky, pôsobí hašterivo a urážlivo. Rovnako vyznieva Patova schopnosť pýtať sa na tie najnevhodnejšie veci v najnevhodnejších situáciách a jeho tvrdošijné odmietanie predpísaných liekov. Okrem toho donekonečna naivne fantazíruje o návrate k Nikki, ktorá nemá o jeho spoločnosť ani najmenší záujem. Z toho zároveň vyplýva, že niektorí diváci patriaci do cieľového publika romantických komédií budú zrejme spočiatku sklamaní. Našu náklonnosť si hlavní hrdinovia získavajú postupne a nenápadne, keď Russell odkrýva ďalšie a ďalšie problémy, s ktorými bojujú, hlavne rodinnú nepohodu.
Motív nepochopenia zo strany blízkych a osamelosti je zrejmý najmä v prvej polovici filmu – tá mapuje Patov návrat domov. V prvom rade vytrvalo vzdoruje rodičom a úspešnému bratovi Jakovi (Shea Whigham). Tí s ním nedokážu komunikovať takmer o ničom okrem futbalu a obľúbeného klubu, ktorý oddane milujú. Rodičia majú dosť málo pochopenia aj pre jeho nové záľuby, džoging a čítanie. Zaobchádzajú s ním akoby „v rukavičkách“, často priam ako s malým dieťaťom. Okrem povinných sedení so psychiatrom Pat navštevuje len kamaráta Ronnieho (John Ortiz), ten však práve rieši manželskú krízu s chladnou Veronicou (Julia Stiles). Každý z Patových „podporovateľov“ zároveň zápasí s vlastnou porciou problémov, a preto mu nikto z nich v podstate nemôže byť ozajstnou oporou. Skutočným impulzom je až náhodné stretnutie s Tiffany. Pat a Tiffany obaja prechádzajú krízovým obdobím života a pri vzájomnej komunikácii sa to ani nepokúšajú skrývať. Ich počiatočné absurdné výmeny názorov okolitý svet šokujú, často aj pobúria, no u nich zvyčajne rýchlo odznejú a vyústia vo vzájomné porozumenie. D. O. Russellovi sa prostredníctvom kvalitného scenára, citlivej réžie i vydareného strihu podarilo vytvoriť priestor pre stvárnenie skutočných prekážok, ktoré im bránia postaviť sa späť na vlastné nohy. Nepochopenie zo strany rodiny a okolia (aj napriek tomu, že všetci sa evidentne snažia) v mnohých prípadoch pôsobí závažnejšie ako bremeno nestabilnej psychiky.
Skutočnou devízou filmu Terapia láskou sú (pri všetkej úcte k zručnostiam režiséra i celého tvorivého tímu) práve herecké výkony. Trúfam si tvrdiť, že oscarové nominácie sú vo všetkých štyroch prípadoch úplne oprávnené. Interakcie ústrednej dvojice Jennifer Lawrence – Bradley Cooper predstavujú skutočný závan čerstvého vzduchu a originality do mierne zatuchnutých priestorov romantických filmových dialógov, hlavní hrdinovia sú presvedčiví a nechýba im ani tá povestná iskra. Značný vekový rozdiel medzi pokročilým tridsiatnikom Bradleym Cooperom a mladučkou Jennifer Lawrence je takmer nebadateľný, obaja majú charizmy na rozdávanie a Jennifer svojím obdivuhodne vyspelým prejavom navyše definitívne potvrdzuje, že sa v žiadnom prípade neuspokojí so statusom tínedžerskej hviezdičky. Treba povedať, že Bradley za ňou v ničom nezaostáva a konečne tak dokazuje svoje skutočné herecké kvality. Rozhodne ide o jeho doposiaľ najlepší herecký výkon. Ako dvojica majú schopnosť vyvolať u divákov široké spektrum emócií – dokážu ich prekvapiť, rozčúliť, provokovať, pobaviť aj dojať v tých správnych momentoch, pričom sa vyhýbajú afektu a okázalému „prehrávaniu“. Sú plní úzkosti, neistoty, hnevu, ale zároveň aj opatrnej nádeje, odhodlania a temperamentu.
O ďalší špičkový herecký výkon sa stará slávny Robert de Niro, ktorý po dlhšej dobe konečne predvádza svoje majstrovstvo v plnej kráse. Výborne mu sekunduje Jacki Weaver v úlohe krotkej manželky a ustaranej matky. Nedá mi tiež nespomenúť prekvapivo kvalitný výkon Chrisa Tuckera ako Patovho kamaráta z liečenia Dannyho. Prakticky každá jeho hláška je čistým zlatom. Ostatní protagonisti dostávajú oveľa menej priestoru, ich funkciou je predovšetkým „dotváranie“ životného prostredia americkej strednej triedy žijúcej na Severovýchode, pre ktorú má Russell očividne slabosť.
Ako som už spomenula, film Terapia láskou boduje originalitou prístupu k téme a jej stvárnením. Treba povedať, že takýto odklon od bežných konvencií filmovej romantiky mnohí diváci nemusia vnímať práve pozitívne, pretože milostný príbeh „zabalený“ do hašterivej, mierne neurotickej podoby jednoducho nedokáže naplniť ich očakávania. Tento argument je neúprosný a samozrejme úplne opodstatnený. Ešte pred pár rokmi by „neurotická romantika“ u publika zrejme nemala vôbec žiadnu šancu. Dospeli sme však do doby, kedy je dokonalé milostné vzplanutie medzi dvoma krásnymi, vyrovnanými, inteligentnými a úspešnými ľuďmi pravdepodobné ešte menej než výhra hlavnej ceny v lotérii. Terapia láskou jasne ukazuje, že chaotické časy si vyžiadali zrod nového typu romantických hrdinov – muža, ktorý sa dlho túži vrátiť k svojej nevernej bývalej žene a napokon nájde chuť do života v spoločnosti impulzívnej ženy, u ktorej je približne rovnaká pravdepodobnosť rozdávania bozkov aj faciek.
Príbeh Pata a Tiffany je a zároveň nie je romantickou komédiou. Celkom iste ale ide o režisérsky a herecky veľmi dobre zvládnutý film, ktorý vyčnieva z radu. Správne naladený divák tejto sympatickej dvojici odpustí mnoho drobných prehreškov – určite nie celkom autentické stvárnenie bipolárnej poruchy, bizarnú a zbytočnú stávku v závere filmu, dokonca aj prítomnosť tanečnej scény. Vyhnite sa porovnávaniu s inými romantickými filmami a sledujte tie dve hodiny roztomilého chaosu s otvorenou mysľou. Pretože ak sa nám Patov alebo Tiffanin postoj k životu nezapáči, môžeme sa ísť sťažovať hoci samotnému Hemingwayovi, čisto len kvôli tomu, že píše nešťastné konce.
